Kauza Tomanová: Ako sa dá prekrútiť pravda alebo hon na čarodejnice

Z dôvodu ochrany dieťaťa a zachovania diskrétnosti o mnou riešených prípadoch som doteraz  nikdy nemedializovala príbehy jednotlivých osôb, ktoré sa na mňa obracajú a pôvodne som tak chcela urobiť aj v tomto prípade. Preto som na medializované výmysly nereagovala. Avšak so zreteľom na to, že príbeh vo videu bol zneužitý niektorými mimovládnymi organizáciami a preniesol sa až na pôdu parlamentu a je zneužívaný na politické ciele,  som sa rozhodla prehovoriť. Napokon, samotné matky, o ktorých príbeh ide,  so „svojou“ verziou prípadu vstúpili do verejného priestoru a otvorili diskusiu.

 

  1. Príbeh údajného dohadzovania služieb advokátovi

 

V médiách sa objavilo video Pavla Fejera „Chráni Viera Tomanová práva detí?“ Odmietam hrubé klamstvá a poprekrúcané polopravdy uvádzané v označenom videu.

V príspevku vystupuje matka, ktorá sa sťažuje na poskytnutie neodborného poradenstva komisárky pre deti vo veci týkajúcej sa jej maloletého dieťaťa a  uvádza, že komisárka pre deti jej údajne odporúčala,  aby nerešpektovala rozhodnutie súdu, že jej nepomohla a následne sa vo videu objavuje účelovo vyfabrikovaný rozhovor komisárky s neznámou osobou, ktorý má navodiť dojem autenticity Video končí konšpiratívnymi úvahami redaktora, že komisárka nekoná podľa zákona a že „namiesto najlepšieho záujmu dieťaťa  víťazia známosti a  asi aj peniaze“, čím navodzuje v divákovi podozrenie z korupčného správania. Tieto vyjadrenia sú zavádzajúce a nekorešpondujú s realitou a ich  jediným cieľom je zdiskreditovať ma a pošpiniť moje meno pred verejnosťou.  A nie je tajomstvom, že za týmto úsilím stojí skrachovaná politička, ktorá sa už neraz pokúšala nečestnými prostriedkami spochybniť moju činnosť a činnosť Úradu komisára pre deti a ktorá sa po neúspešnej kandidatúre do parlamentu podlým spôsobom snaží o uzurpovanie funkcie komisára pre deti.

 

Aká je teda pravda:

Matka sa dostavila na Úrad komisára pre deti (ďalej len „úrad“) spolu s dieťaťom v máji 2019. Prijali ju dve zamestnankyne úradu, následne som sa vecou do neskorých nočných hodín zaoberala osobne spolu so psychologičkou a následne so zamestnancom, ktorému bol prípad pridelený na riešenie.  Matka informovala, že dieťa je právoplatným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti otca s tým, že súd určil stretávanie dieťaťa s matkou.(Poznámka: išlo o novú úpravu rodičovských práv po tom, čo súd zrušil predchádzajúce rozhodnutie o zákaze styku matky  s dieťaťom  z roku 2018.)V čase návštevy matky a dieťaťa na úrade malo byť dieťa už tri dni odovzdané otcovi. Neodovzdanie dieťaťa odôvodňovala tým, že dieťa otca odmieta, má z neho strach a že otec zanedbáva starostlivosť o dieťa. Matka uviedla, nedôveruje súdu ani úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVR“), ktoré jej prípad riešia, pretože otec dieťaťa má prostredníctvom svojho bratanca,  poslanca parlamentu za stranu SAS Ondreja Dostála,  nielen na súdea na všetkých štátnych orgánoch známosti a že všetky inštitúcie preto konajú v jej neprospech. Tieto výroky potvrdila následne aj e-mailom zo dňa 31. 05. 2019o 0:12 hod. zaslanom Úradu komisára pred deti a tiež psychologičke K. H., v ktorom okrem iného uvádza (citujem): „…Zároveň ste sa pohoršovali nad korumpovaním tohto prípadu, keď sme Vám spomínali, že za prípadom stojí bratranec otca (uvádza meno dieťaťa)  p. Ondrej Dostál a ďalší ľudia z politických kruhov s prepojením na predsedkyňu Okresného súdu v (uvádza mesto)…“.

Bezprostredne po návšteve matky som oslovila príslušný ÚPSVRso žiadosťou o spoluprácu pri poskytnutí psychologickej pomoci dieťaťu v záujme jeho návratu do starostlivosti otca bez akejkoľvek traumatizácie a zároveň som požiadala o zaslanie podrobnej správy o situácii.So zreteľom na  matkou uvádzané nedobré skúsenosti a zaujatosť zamestnancov  konajúceho ÚPSVRa z toho prameniacu nedôveru matky v tento úrad, som sa obrátila aj na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o zmenu kolízneho opatrovníka, ktorý by mal byť ustanovený z iného okresu. Zo zaslanej dokumentácie a aj zo súdneho spisu sa zanedbávanie starostlivosti o dieťa otcom nepotvrdilo. Dôvodom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súdom bola  ochrana života a zdravia dieťaťa a  matky.

Následne sa mi ozval otec dieťaťa s požiadavkou o osobný rozhovor. V rámci osobného rozhovoru s otcom dieťaťa som telefonicky dohodla s matkou stretnutie oboch rodičov za účelom vyriešenia situácie. S tým najskôr obaja rodičia súhlasili. V danej veci som sa obratom obrátila na ÚPSVRa požiadala som o sprostredkovanie takéhoto stretnutia v čo najkratšom termíne, čoÚPSVRpromptne zabezpečil.Otec bol ochotný pristúpiť aj k rozšírenému stretávaniu sa matky s dcérou a vyjadril sa, že ak matka dieťa vráti, podá on  návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. O tom sme obratom informovali matku, s čím matka najskôr súhlasila. Zároveň sme na základe tejto novej situácie požiadaliÚPSVR, aby sa venovali prípadu z hľadiska psychologického poradenstva dieťaťu a rodičom. Následne sme komunikovali s psychologičkou, ktorá s matkou pracovala.  Avšak neskôr matka otcom ponúknutú možnosť zamietla a odmietla aj odovzdať  dieťa otcovi. ÚPSVRnás v priebehu niekoľkých dní viackrát informoval, že stretnutie rodičov zorganizoval, avšak matka sa na dohodnuté stretnutie ani raz nedostavila.  Vo  veci som spolupracovala aj s Linkou detskej istoty. So zreteľom na to, že matka k ÚPSVR nepožíva dôveru, odporučila som ÚPSVRposkytnúť poradenstvo rodičom v krízovej situácii v matkou vybranom centre pre deti a rodiny, ktoré jej bude nápomocné. Matka však namiesto toho prestala so mnou   komunikovať  a e-mailom mi oznámila, že som ju sklamala, lebo som si dovolila rozprávať sa aj s otcom dieťaťa a že toto nebolo v záujme matky. Odporúčaných podporných činností sa nezúčastnila ani v jednom z centier. Matka sa opakovane  odmietla podrobiť aj súdnoznaleckému dokazovaniu z odboru psychiatria a z odboru psychológia nariadené súdom.

Toľko fakty, ktoré sú podložené písomnými záznamami Úradu komisára pre deti, súdu a správamiÚPSVR.

 

Nie je pravda, že som nabádala matku, aby nerešpektovala súdne rozhodnutie; naopak, ja, ako aj zamestnanci úradu sme opakovane upozorňovali matku, že svojím konaním môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia a že týmto svojim konaním si matka môže spôsobiť problémy. Svedčí o tom aj úradný záznam o podaní podnetu, ktorý matka po prečítaní a doplnení aj potvrdila svojím podpisom. Matka bola z upozornenia značne rozrušená, jej správanie bolo emociálne zmenené. Najskôr sa bála, že zamestnanci privolajú políciu, potom nás úpenlivo prosila o pomoc.

Keďže matka uviedla, že neverí nikomu, iba jednej osobe, ktorej meno zatiaľ neuvádzam,  (nazveme ju „dôveryhodná osoba“), následne som sa spojila s dôveryhodnou osobou a hovorila som s ňou osobne a viackrát aj telefonicky. Účelom tejto komunikácie bolo dosiahnuť, aby dôveryhodná osoba  svojím vplyvom zabránila  matke  pokračovať v protiprávnom marení súdneho rozhodnutia, aby sa matka vyhla trestnému stíhaniu a aby bola ochotná dohodnúť sa s otcom na spoločnej starostlivosti o dieťa. So zreteľom na nedostatočnú orientáciu matky v právnych predpisoch, ale najmä na okolnosť, že ak by prichádzalo do úvahy podanie dovolania na Najvyšší súd SR, bolo by nevyhnutné zastupovanie advokátom (čo je podmienka podania dovolania podľa § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), som medzi iným  spomenula dôveryhodnej osobe aj to, že by bolo potrebné, aby matka vyhľadala advokáta.  Advokát matke náležite vysvetlí aj právne následky marenia súdneho rozhodnutia. Na požiadanie som odporučila možnosť osloviť advokáta XY. O tom, že hovorím  s niekým o matke v tretej osobe („…ona teraz potrebuje …“), svedčí aj audio nahrávka, ktorá je  umelo prestrihaná a vložená do videa Pavla Fejera. Zdôrazňujem, že toto odporúčanie v žiadnom prípade nebolo primárne zamerané na sprostredkovanie služby advokátovi, ale výlučne na to, aby sa zabránilo pokračovaniu marenia súdneho rozhodnutia, ku ktorému došlo neodovzdaním dieťaťa.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že zvuková nahrávka môjho rozhovoru s dôveryhodnou osobou bola zhotovená tajne a protiprávne bez môjho vedomia, čím zhotoviteľ zvukovej nahrávky hrubo porušil moje právo na ochranu osobnosti garantované Ústavou Slovenskej republiky a § 11 a 12 Občianskeho zákonníka. Rovnako protiprávne konal zhotoviteľ zvukovej nahrávky, keď ju poskytol bez môjho súhlasu a bez môjho vedomia tretej osobe. Ešte odsúdeniahodnejšie je to, že redaktor Pavol Fejér, ktorý sa na verejnosti štylizuje do roly bojovníka za ľudské práva, použil niektoré účelovo vystrihnuté a poprehadzované  časti zvukovej nahrávky a k zvukovej nahrávke použil paralelne obrazový záznam z úplne iného  stretnutia, a to z rozhovoru redaktora so mnou, ktorý sa uskutočnil 9 mesiacov po protiprávnom zhotovení zvukovej nahrávky mňa s dôveryhodnou osobou! Takto „šikovne“ vyfabrikovaná zvukovo-obrazová nahrávka vyvoláva dojem autenticity, lebo pri zvuku nahratého z rozhovoru s dôveryhodnou osobou som na obraze ja so zamestnankyňou úradu, takže divák uverí v pravdivosť záznamu. Zhotoviteľ kompilátu sa dokonca neštítil vystrihnúť zo zvukovej nahrávky časť, kde som po slovách „…je síce drahý…“ (advokát)  pokračovala slovami „…ale ak má rodina finančné ťažkosti, urobí službu aj grátis…“.Zarážajúce je, že ani zvukovo-obrazový záznam rozhovoru redaktora so mnou nebol vyhotovený s mojím súhlasom, ba ani s mojím  vedomím, hoci  Občiansky zákonník  výslovne zakazuje vyhotovovať na účely publicistiky zvukové a obrazové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby bez privolenia dotknutej osoby. (To je možné len na účel spravodajstva, ktorým však spomínané video v žiadnom prípade nie je.) Takže bojovník za ľudské práva sa v plnej nahote ukázal, ako to s ochranou ľudských práv uňho naozaj je. Nerobí mu vôbec problém porušiť ústavné právo na ochranu osobnosti, ak sa mu to do vopred pripraveného scenára hodilo. Kto urobí televíznu reláciu o jeho praktikách?! Čo na to Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky?

 

Zhrnuté:

Vyhlasujem, že som v danom prípade s cieľom obhájiť najlepší záujem dieťaťa a rešpektujúc  rozhodnutie súdu a platný právny stav, vykonala všetky úkony, ktoré mi umožňujú právne predpisy. Naopak, bola to práve samotná matka, ktorá namiesto spolupráce (ponúkanej mnou, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a ňou vybraným centrom pre deti a rodiny) prestala komunikovať. Namiesto podrobenia sa dohodnutému odbornému poradenstvu sa matka poľutovaniahodným spôsobom  nechala zneužiť a vymysleným, lživým a poprekrúcaným príbehom sa spojila s ľuďmi, ktorým nejde ani tak o záujem dieťaťa ako skôr o vyvolanie škandálu, na ktorom pozbierajú „body“  pre svoju kariéru.

 

  1. Príbeh vymazaného rodiča

 

Denník Plus jeden deň zverejnil  dňa 1. 5. 2020 pod článkom „SYNA som NEVIDELA takmer DVA ROKY: Zničená Beáta poslala TVRDÝ ODKAZ SÚDOM“ príbeh inej matky, ktorá bojuje o svojho syna, ktorého nevidela už 20 mesiacov. Na to nadväzuje zverejnená tlačová beseda matky, ktorá sama seba nazýva „vymazaný rodič“:  https://www.facebook.com/vymazanyrodicia/videos/905264303230221/?v=905264303230221

 

V nadväznosti na výroky samotnej matky prednesené na tlačovej konferencii, ktorú uskutočnila na ulici, uvádzam nasledovné:

V prípade dieťaťa matky som urobila všetky mne dostupné úkony smerujúce na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Samotná matka však koná kroky, ktoré k najlepšiemu záujmu dieťaťa neprispievajú, naopak poškodzujú ho. Dieťa sústavne vystavuje stresovým situáciám, volá políciu, ak dieťa odmieta byť s matkou, zverejňuje články na sociálnych sieťach, organizuje tlačové besedy, čím sústavne vystavuje dieťa okrem priamemu stresu a aj viktimizácii zo strany spolužiakov v materskej škole. Ilustratívnym príkladom toho je napríklad aj veľkorozmerný billboard(viď: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10158106693107164&set=a.10150504076372164&type=3&theater), ktorý matka umiestnila oproti materskej škole, ktorú jej dieťa  navštevuje. Takýto spôsob komunikácie aj podľa vyjadrenia odborníkovskôr dieťaťu naháňa strach, ako má zlepšiť matkin obraz v jeho očiach. Podľa názoru kompetentných osôb matka by sa mala vyhnúť patologickému správaniu v materskej škole v prítomnosti syna a ostatných detí, lebo to zhoršuje ich vzájomný vzťah.

Napriek tomu, že sa na mňa obrátila matka dieťaťa, po náležitom zisťovaní skutkového stavu  v konaní pred súdom som odporučila, že je v najlepšom záujme dieťaťa zveriť  dieťa do osobnej starostlivosti otca. Rovnaký názor predniesol súdu aj súdny znalec, prokurátor a kolízny opatrovník, s čím sa aj súd stotožnil. Moje vyjadrenieaj v tomto prípade vychádzalo zo zistení skutkového stavu a  riadilo sa ustanoveniami Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorého  záujem maloletého dieťaťa je nadradený nad záujmy ostatných zúčastnených osôb, teda aj nad záujem rodičov. To sa však matke nepáči, a tak rozpútala vojnu proti všetkým, ktorí sú do veci zainteresovaní.

Matka svojím konaním hrubo šikanuje všetkých, ktorí majú iný názor na vec ako ona; jej správanie aj v súdnej sieni bolo neprípustné do takej miery, že  vyvolalo zásah väzenskej a justičnej stráže, pretože napadla sudkyňu, ktorá v predmetnej veci rozhodla.

V závere videa z tlačovej konferencie, ktorú na ulici uskutočnila matka,  ma matka vyzýva, aby som odstúpila z funkcie a konšpiruje úvahou, že„dlhodobo koluje v poručeneckej agende známa trojica: JUDr. Gara, komisárka pre deti Tomanová a MaricaPirošíková“. Odhliadnuc od skutočnosti, že ani jeden zo spomínaných nemáme rozhodovaciu právomoc vo vzťahu k dieťaťu, vyhlasujem, že v rámci výkonu agendy komisárky pre deti na jednotlivých prípadoch konkrétnych detí s uvedenými právnikmi nespolupracujem. V rámci všeobecnej spolupráce s Ministerstvom spravodlivosti SR poskytla JUDr. Pirošíková na požiadanie mojím spolupracovníkom (tak ako to robí aj voči iným subjektom), viackrát relevantné judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa ochrany maloletých. Cca 2-3krát postúpila Úradu komisára pre deti podnety osôb, ktoré sa v omyle na ňu obrátili, pretože vec patrila do mojej príslušnosti. Do konkrétnych prípadov JUDr. Pirošíková nezasahuje.

No môj „skalp“ matke nestačí. Na tlačovej besede vyzvala aj ministerku spravodlivosti, Slovenskú advokátsku komoru na personálne čistky aj ďalších osôb. Konkrétne ide o súdneho znalca Andreja Benkoviča, kolízne opatrovníčky Vieru Karlíkovú a Mgr. Janu Fialovú, advokátov  JUDr. Davida Lindtnera, JUDr. Andreja Garu, sudkyne JUDr. Patríciu Železníkovú, JUDr. Gelčíkovú, JUDr. Čakváryovú, JUDr. Zdenku Mattielighovú, prokurátora Branislava Deleja a aj o zástupkyňu SR pre ESĽS JUDr. Pirošíkovú, Pavlínu Dolniansku a Zuzanu Šelingovú z materskej školy, ktorú navštevuje jej syn V nedávnej minulosti vyzvala tiež otca dieťaťa, aby odstúpil z funkcie generálneho riaditeľa  firmy, ktorú riadi a tiež bývalého  ministra LáslaSóymosa a predsedu strany MOSt-Hid Bélu Bugára, aby odvolali jej expartnera z funkcie, pretože už 500 dní nevidela svojho syna. Dokonca konšpiruje, že všetky tieto osoby konali koordinovane úmyselne spoločne a nezákonne v prospech otca za účelom škodiť matke.Takže matka dieťaťa spolu s občianskym združením, ktoré založila, pod taktovkou už spomínanej skrachovanej političky a za podpory pána J. T. vo verejnosti známeho ako aktivistu za vymazaných rodičov a uznanie syndrómu zavrhnutého rodiča a prezentovaním nenávistných prejavov voči mojej osobe a Nadácie Zastavme korupciu sa rozhodla robiť čistky.   Podotýkam, že už len vyššie uvedený zoznam osôb, ktoré vraj koordinovane spoločne úmyselne škodia matke, je ilustráciou toho, ako vážne treba brať výzvy tejto nešťastnej matky.

 

Dňa 28. apríla 2020 som mala pred Výborom Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „výbor NR SR“) obhajovať Správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019, ktorú som predložila do Národnej rady SR. Deň pred rokovaním výboru NR SR sa objavil na facebooku Nadácie Zastavme korupciu štvavý príspevok proti mne s týmto textom: „Už zajtra bude Tomanová pred poslancami Výboru pre ľudské práva prezentovať svoju činnosť za minulý rok. Poslancov Národnej rady sme vyzvali, aby sa jej pri tejto príležitosti popýtali hneď na niekoľko pochybení, ktorých sa podľa nás dopustila.

⚠️ Matke namiesto pomoci odporúčala drahého právnika
⚠️ Rodičom radí nerešpektovať rozhodnutie súdov
⚠️ Nechce vysvetliť, či zamestnáva svojho švagra
⚠️ V čase kauzy Čistého dňa sa stretla s Kočnerom.“.

 

Nakoľko tieto obvinenia zodpovedajú pravde, som uviedla vyššie. Pre úplnosť informácií uvádzam, že môjho švagra, skúseného ekonóma,  som zamestnala  dočasne na základe externej dohody o pracovnej činnosti, ktorej cieľom bolo vykonať inventúru majetku a niektoré administratívne práce, a to z dôvodu polročne trvajúcej práceneschopnosti zamestnankyne, ktorá mala túto prácu vykonať. Pokiaľ ide o stretnutie s pánom MarianomKočnerom, nikdy som sa netajila, že prišiel v roku 2018 na Úrad komisára pre deti vo veci práv konkrétneho dieťaťa. Tak, ako je mojou povinnosťou vypočuť si každého, kto sa na mňa ako komisárku pre deti obráti, vypočula som si v prítomnosti dvoch zamestnancov aj pána Kočnera. Nikdy som sa s ním nestretla a nerokovala súkromne. Na rozdiel od súčasných politických prominentov som nechodievala k nemu raňajkovať,  ani nevysedávala na lavičke, či v bare, ani som s ním neriešila obsadzovanie kľúčových ústavných funkcií.

 

Čo je však zarážajúce, je skutočnosť, že koaliční poslanci výboru NR SR si bez najmenšieho zaváhania vopred osvojili názor uvedenej mimovládnej organizácie bez toho, aby sa aspoň snažili objektívne pozrieť na vec a aby sa zaoberali skutočnou pravdou. Na rokovaní výboru NR SR som sa cítila ako pred trestným tribunálom, vystupovanie niektorých poslancov bolo voči mne nekorektné a značne nepriateľské. Listinné dôkazy, ktoré som ponúkla poslancom predložiť na objasnenie veci ich nezaujímali, odmietli sa nimi zaoberať a pri mojej snahe uviesť veci na pravú mieru som bola zahriaknutá ráznymi príkazmi „odpovedzte: áno alebo nie!“. Za zmienku stojí aj to, že k samotnej správe o činnosti, ktorá bola podľa pozvánky oficiálnym bodom rokovania, nepadlo na rokovaní ani slovo. Takže toto je tá nová politická kultúra výboru, ktorý má mať na zreteli ľudské práva. Zrejme podľa niektorých poslancov ja ľudské práva nemám.

 

Na záver:

Organizovaný proces honby na čarodejnice začal. Pripomína mi roky 50-te. Odsúdime nepohodlných na základe vyšpekulovaných udaní psychicky labilných osobností neschopných sebareflexie, nenávidiacich tých, ktorí  nesúhlasia s názorom iných. Rozsudok vopred napísaný.Kladiem si otázku, podľa čoho rokujú občanmi zvolení poslanci  parlamentného výboru: podľa rokovacieho poriadku a či podľa toho, čo im „nariadia“ nikým nevolené osoby z mimovládiek? Sme ešte parlamentná demokracia?Teším sa na poslanecký prieskum, ktorý výbor NR SR zamýšľa vykonať v Úrade komisára pre deti. Aj napriek tomu, že výbor NR SR nemá ústavou, rokovacím poriadkom NR SR ani žiadnym iným zákonom podložený titul na vykonanie takéhoto prieskumu v Úrade komisára pre deti, rada pánov poslancov a panie poslankyne v úrade privítam. Dúfam, že na pôde úradu budú mať konečne záujem veci náležite preskúmať a vypočuť si aj mojich kolegov, o ktorých sa nedávno istá poslankyňa NR SR na svojej tlačovke vyjadrila, bez toho, že by prácu niektorého z nich poznala, že sú všetci „nekompetentný smerácky odpad.“٭)

 

٭)Podotýkam, že žiadny zamestnanec nie je členom  žiadnej politickej strany, a teda ani strany SMER-SD. Okrem vodiča má každý zamestnanec vysokoškolské vzdelanie, z toho polovica zamestnancov má III. stupeň vysokoškolského vzdelania, ostatní II. stupeň. Polovica zamestnancov má právnické vzdelanie, štyria sú absolventmi sociálnej práce, jeden absolvent špeciálnej pedagogiky a jeden (pol pracovného úväzku) má ekonomické vzdelanie. Viacerí absolvovali špeciálne kurzy zamerané na vykonávanú agendu. Všetci zamestnanci (až na jedného, ktorý sa však veľmi rýchlo zapracoval) majú adekvátnu odbornú prax.

 

Viera Tomanová, komisárka pre deti