So znepokojením zaznamenávam zámer Ministerstva zdravotníctva SR zrušiť / obmedziť detské pohotovostné služby vo viacerých mestách Slovenska. Upozorňujem na dôsledok takéhoto kroku, ktorým bude sťaženie prístupu detí k zdravotnej starostlivosti. Presunutie detských pohotovostí do vzdialených miest bude v mnohých prípadoch znamenať značné ťažkosti s dostupnosťou, najmä rodičom s maloletými deťmi, ktorí sú odkázaní na cestovanie verejnou dopravou, zväčša s prestupovaním, ak spoje z časového hľadiska nenadväzujú bezprostredne na seba. V tejto súvislosti poukazujem aj na výsledky prieskumu agentúry AKO z apríla t. r., podľa ktorých až 61,3 % respondentov pociťuje zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ako detský lekár, ale aj ako ochranca práv detí sa nemôžem stotožniť s takýmto obmedzením jedného zo základných práv detí a ani prijať argumentáciu dôvodov zrušenia detských pohotovostných služieb, ktoré ministerstvo uvádza. V tejto súvislosti poukazujem na neopomenuteľný imperatív zakotvený v článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Preto sa obraciam s naliehavou vážnosťou na ministra zdravotníctva, aby namiesto zrušenia alebo obmedzenia detských pohotovostných služieb zabezpečil vzdelávanie mladých lekárov s cieľom personálne posilniť počty detských lekárov, tak, ako som o to nedávno ministra žiadal.