Komisárka pre deti varuje:

Komisárka pre deti varuje:

Ak je páchateľom trestnej činnosti mladistvý s ťažkou duševnou poruchou, musí mať v detenčnom ústave zabezpečené osobitné podmienky, zohľadňujúce jeho vek a potreby.

 

Komisárka pre deti Viera Tomanová sa 18. marca 2019 zúčastnila rozporového konania k návrhu detenčného zákona. Účastníkmi porady bol minister spravodlivosti, ministerka zdravotníctva, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a zástupcovia Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Komisárka pre deti víta dlho očakávanú osobitnú právnu úpravu, podľa ktorej budú duševne chorí páchatelia trestnej činnosti, ktorí sú obzvlášť nebezpeční,  umiestňovaní v špeciálnych  ústavoch. Uvedenú právnu normu v týchto dňoch pripravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Komisárka pre deti má však závažné výhrady voči návrhu zákona v tom zmysle, že zákon nepočíta s osobitnou ochranou umiestnených mladistvých. Z hľadiska nevyhnutnosti implementovať základné princípy ochrany mladistvých v zariadeniach nápravnej výchovy, zakotvené v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná, žiada návrh zákona dopracovať tak, aby bol podľa horeuvedených zásad doplnený o samostatnú úpravu podmienok výkonu detencie mladistvých v každej oblasti tohto výkonu.  Je neprípustné, aby mladiství mali rovnaký rozsah obmedzení práv a rovnakým spôsobom ako dospelé osoby. V tejto súvislosti poukazuje popri čl. 3   Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý zakazuje mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trestanie a v spojení najmä s  čl. 37 písm. c) dohovoru, podľa ktorého  s každým dieťaťom pozbaveným slobody sa musí zaobchádzať s ľudskosťou a s úctou k vrodenej dôstojnosti ľudskej bytosti a spôsobom, ktorý berie ohľad na potreby osoby daného veku.

Komisárka aj naďalej trvá na zriadení špeciálneho zariadenia pre delikventných  mladistvých s najťažšími psychickými poruchami, ktoré môžu ohrozovať tak seba ako aj svoje okolie.

 

 

 

Komisárka zároveň otvorila problém umiestňovania detí s najťažším zdravotným postihnutím (s deviantným správaním, závažnými poruchami správania prípadne hlbokým pásmom mentálnej retardácie), pri ktorom nie je možné diagnostikovať pridružené psychiatrické diagnózy. Tieto sú umiestňované do „bývalých detských domovov“  (teraz „centier pre deti a rodiny“), ale aj do zariadení sociálnych služieb a do  reedukačných zariadení. Táto skupina detí, ktorá taktiež ohrozuje svoje okolie a seba, potrebuje špeciálne zariadenia s trvalou prítomnosťou lekárov špecialistov (pedopsychiatrov, pediatrov a podobne). Tento problém doteraz nie je riešený, najmä preto, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej uhrádzaní absentuje inštitúcia, ktorá by bola ochotná takéto zariadenia zriadiť.