Očkovanie v perspektívach

Pracovné stretnutie na Ministerstve zdravotníctva SR malo za cieľ vytvoriť spoločné postupy pre zmiernenie negatívnych dopadov na verejné zdravie v súvislosti s témou očkovania pre potreby Stratégie verejného zdravotníctva.

Publikované: 18. 5. 2017 / Aktualizované: 18. 5. 2017Cieľom tejto stratégie, ktorú pripravuje Odbor verejného zdravotníctva na MZ SR, je naplnenie jedného zo základných Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv občana, a to ochrany zdravia jednotlivca a zlepšenie zdravia verejnosti. Následne je možné dosiahnuť zníženie dopytu po zdravotnej starostlivosti a zníženie spotreby liekov. „Verejné zdravotníctvo je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia. Stratégia plne funkčného systému verejného zdravotníctva je dôležitá jednak pre občana a verejnosť zo zdravotného hľadiska, ale aj pre štát z ekonomického hľadiska a zároveň pre úspešnú implementáciu politického rámca – Zdravie 2020,“ uviedol riaditeľ Odboru verejného zdravotníctva Mgr. Tomáš Kúdela.

Opatrenia proti poklesu zaočkovanosti

Očkovanie je jednou z najúspešnejších verejno-zdravotníckych intervencií v histórii verejného zdravotníctva. Motivácia občanov k očkovaniu však v posledných rokoch klesla a podobný trend sa dá pozorovať aj v iných krajinách EÚ. Známe sú prípady, keď preočkovanosť poklesla natoľko, že sa vyskytli lokálne epidémie osýpok, napríklad v Rumunsku, Taliansku či Nemecku. V niektorých štátoch západnej Európy, ale aj v USA či Austrálii sa preto začínajú prijímať rôzne opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu poklesu zaočkovanosti. Diskutuje sa o tom, že rodičia detí, ktoré nie sú povinne zaočkované, nebudú dostávať rodinné prídavky, alebo že v prípade ochorenia, voči ktorému existuje možnosť prevencie povinným očkovaním, si pacient bude hradiť náklady na liečbu sám. V Českej republike napríklad platí, že bez povinného očkovania dieťa neprijmú do materskej školy. V týchto dňoch sa v médiách objavila správa, že aj v Taliansku sa chystá zmena legislatívy a očkovanie bude povinné pre deti v školských zariadeniach. Podľa komisárky pre deti Ing. Viery Tomanovej, PhD. je dôležité prepojenie zdravotnej starostlivosti, sociálnej podpory a vzdelávania detí so zameraním sa na kľúčovú preventívnu starostlivosť. „Vakcinácia by mala byť systematicky podporovaná počas detstva a mohla by byť jednou z podmienok pre získanie rôznych foriem podpory a pomoci pre dieťa,“ mieni komisárka.

Rodičia odmietajú autoritatívny prístup

Kým v Rumunsku nie sú zaočkované deti z nižších sociálnych vrstiev, u nás to celkom neplatí. „Čoraz častejšie odmietajú očkovanie ľudia s vyšším životným štandardom,“ upozornila vedúca odboru epidemiológie z RÚVZ Banská Bystrica doc. MUDr. Mária Avdičová, PhD. Podľa nej za tým treba hľadať problém v komunikácií s verejnosťou a silnú antivakcinačnú kampaň, s čím súhlasí aj PhDr. Radomír Masaryk, PhD. z Ústavu aplikovanej psychológie UK. „Príbehy ľudí z týchto kampaní sú veľmi emotívne, preto zaberajú. Naopak, argumenty za očkovanie sú považované za príliš nudné a tendenčné.“ Ako ukázal prieskum vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie SAV z rokov 2014 – 2016, rodičia očakávajú zdieľané rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí a chcú partnerstvo namiesto autoritatívneho prístupu. Z výsledkov vyplynulo, že najdôveryhodnejším zdrojom odporúčania pre očkovanie sú rodinní príslušníci a priatelia s medicínskym vzdelaním. Dôležité miesto v tejto diskusii má zdieľanie príbehov v skupinách matiek a na sociálnych sieťach. MUDr. Katarína Šimovičová zo Slovenskej lekárskej komory upozornila, že pediatri sa v praxi stretávajú s prípadmi, keď rodičia tlačia na lekára, aby ich dieťa nezaočkoval. „Ak nechcú prísť do konfliktu, a stratiť pacienta, niektorí podľahnú a dieťa nezaočkujú. Dokonca sa stáva, že namiesto hlásenia o odmietnutí očkovania na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ), za ktoré hrozí rodičom dieťaťa pokuta, radšej uvedú, že bolo zaočkované. Poisťovňa tak zbytočne vyhodí približne 304 eur, čo je hodnota všetkých očkovacích látok na povinné očkovanie detí.“ Slovenská lekárska komora navrhuje, že ideálne by bolo, keby pediater nemal povinnosť hlásiť odmietnutie očkovania RÚVZ samostatne, ale riešilo by sa to cez zdravotné poisťovne, ktoré majú podrobné údaje o svojich pacientoch a následne by údaje poskytli úradom verejného zdravotníctva. Lekári by neboli pod takým tlakom rodičov. Stačil by podpis rodiča, že odmieta svoje dieťa zaočkovať a následné hlásenie do zdravotnej poisťovne pod vhodným kódom.  
 
Fotografia zo stretnutia

Účastníci pracovného stretnutia o očkovaní diskutovali o spoločných postupoch pre potreby Stratégie verejného zdravotníctva.
 
Hlavná odborníčka hlavného hygienika pre epidemiológiu doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH. uviedla k tejto požiadavke stanovisko hlavného hygienika SR, že: „Takýto postup by pravdepodobne znefunkčnil prejednávanie priestupku za nepodrobenie sa očkovaniu, nakoľko návrh prináša do priestupkového konanie tretí subjekt – poisťovňu, ktorá nie je účastníkom konania.“ Zdôraznila, že konanie, keď lekár v snahe nestratiť pacienta a s ním aj kapitačnú platbu pacienta neočkuje, ale v zdravotnej dokumentácii zaznamená výkon očkovania ako diagnózu, nie je ospravedlniteľné ničím a jedná sa o falšovanie zdravotnej dokumentácie. Prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., MPH. zo Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti varovala, že pokuta dieťa pred chorobami neochráni. Väčší záujem o očkovanie svojich poistencov by podľa nej mali mať zdravotné poisťovne, ktorým sa v prípade ochorenia neočkovaného dieťaťa mnohonásobne zvýšia náklady na jeho liečbu. V súčinnosti s poisťovňami by bolo možné vytvoriť register očkovaných osôb, zavedenie ktorého odporúča aj Európska únia. Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť vidí cestu k zníženiu odmietania očkovania vo vzdelávaní odbornej i laickej verejnosti. V tomto smere od roku 2011 v spolupráci s odbornými pracovníkmi regionálnych úradov verejného zdravotníctva dobrovoľne vzdelávajú lekárov, sestry, študentov zdravotníckych a ostatných stredných škôl. Snažia sa ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom médií. Rozšíreniu vzdelávania však bráni časová náročnosť a nedostatočné personálne kapacity na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Napriek intenzívnej protiočkovacej kampani na internete ich prieskumy potvrdili, že široká verejnosť podporuje očkovanie. Odmietavý postoj má len 4 % matiek a lekár je najčastejší a najdôveryhodnejší zdroj informácií o očkovaní. Potrebné je zlepšiť komunikáciu lekárov s rodičmi, chápať strach rodičov o zdravie detí, naučiť lekárov čeliť iracionálnym presvedčeniam, emóciám a manipulatívnym technikám. Kolektívna imunita chráni najzraniteľnejších.

Zrušiť povinné očkovanie?

Účastníci stretnutia sa dotkli aj témy zrušenia povinného očkovania. Napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 2014 rozhodol, že zákon a vyhláška upravujúca povinnosť očkovania sú v súlade s Ústavou SR, niektoré politické strany majú túto tému vo svojich programoch. „Ak by sa táto povinnosť zrušila, zaočkovanosť by u nás poklesla na 60 – 70 percent. Na zachovanie kolektívnej imunity by to nestačilo a hrozil by návrat mnohých chorôb,“ zdôraznila hlavná odborníčka hlavného hygienika pre epidemiológiu doc. MUDr. Mária Štefkovičová, PhD. MPH. Napríklad osýpky, ktoré sú v posledných mesiacoch veľmi aktuálne a prvý importovaný prípad sa nedávno potvrdil aj na Slovensku, sa u nás naposledy vyskytli v roku 1998. Vďaka očkovaniu sa odvtedy v Slovenskej republike nezaznamenal žiaden domáci prípad ochorenia na osýpky. Zrušenie povinného očkovania by bol krokom späť, ktorý by mal za následok negatívne dopady na verejné zdravie, tak ako to potvrdzuje aj história. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany a zvyšuje tak riziko epidémií. Ohrozuje najzraniteľnejších, vrátane malých detí, ktoré ešte nemôžu byť očkované. Dobre nastavený program očkovania vedie z dlhodobého hľadiska k zlepšeniu prevencie a tiež k zníženiu spotreby liekov, napríklad antibiotík. „Ide nám o zdravie našich detí a nie o zisky farmaceutických firiem, ako sa snažia verejnosť presvedčiť rôzne antivakcinačné kampane. Náklady na liečbu sú mnohonásobne vyššie, ako na prevenciu,“ povedala na stretnutí predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti profesorka Krištúfková.
 
Národný imunizačný program, vďaka ktorému mnohé choroby už na Slovensku roky nepoznáme, je jeden z najúspešnejších zdravotníckych programov na Slovensku. Stretnutie poukázalo na fakt, že táto téma v kontexte zdravotníckych aj nezdravotníckych perspektív je mimoriadne dôležitá, pretože sa podarilo diskutovať o mnohých problémoch, ktoré súvisia s očkovaním. Odbor verejného zdravotníctva bude závery zo stretnutia integrovať aj do prípravy novej stratégie verejného zdravotníctva, ktorej tvorba je súčasťou jedného z dvadsiatich šiestich projektov MZ SR a ďalej koordinovať odbornú diskusiu s cieľom vytvoriť spoločné postupy pre zmiernenie negatívnych dopadov na verejné zdravie v súvislosti s očkovaním.
 
Zdroj: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2017_05/Ockovanie_v_perspektivach.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0
Späť na zoznam aktualít