Otvorená výzva na urýchlené otvorenie škôl a školských zariadení

Vážený pán minister,

 

opätovne sa obraciam na Vás s požiadavkou o urýchlené otvorenie škôl a obnovenie školského vyučovania prezenčnou dennou formou štúdia a rovnako otvorenie školských zariadení.

 

Už v prvej dekáde decembra som Vám tlmočila závery okrúhleho stola, zameraného na zabezpečenie prístupu ku vzdelaniu pre deti počas pandémie COVID 19. Stretnutia  sa zúčastnili odborníci  Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Úradu komisára pre deti, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a Združenia miest a obcí Slovenska.

Názory na dôležitosť zabezpečenia prístupu ku vzdelaniu ako jedného z najdôležitejších práv dieťaťa boli u všetkých zúčastnených identické. Na základe spoločnej zhody je potrebné bezodkladne zabezpečiť vzdelávanie pre všetky deti prezenčnou formou výučby   a dlhodobú dištančnú formu výučby nikto zo zúčastnených nepovažuje za vhodnú. Opakovane bolo zdôraznené nebezpečenstvo a ohrozenie detí formou virtuálnych útokov v súvislosti so sexuálnym zneužívaním a inými formami násilia a alarmujúci rast domáceho násilia.  Nezanedbateľné je zhoršovanie sa duševného zdravia u detí, ktoré signalizujú pedopsychiatri. Deti strácajú potrebné disciplinárne  návyky a  základné sociálne zručnosti.

Vychádzajúc z empirických poznatkov vyučovania prostredníctvom digitálnych prostriedkov v ostatnom roku je tak učiteľmi a rovnako aj rodičmi preukázané, že online vyučovacia metóda nezodpovedá rozsahu a ani kvalite prezenčného vzdelávania. Učiteľ základnej školy nedokáže na diaľku a na malej vyučovacej ploche zrozumiteľne vyložiť pertraktovanú látku, nedokáže v plnom rozsahu vysvetliť príklady, nedokáže skontrolovať mieru porozumenia látky žiakmi. Otázna je aj miera disciplíny pri vyučovaní, najmä ak obaja rodičia sú zamestnaní. U žiakov stredných odborných škôl úplne chýba odborný výcvik a prax. V prípade prípravy na remeselné povolania sa tak výučba úplne míňa účinku.

Okrem toho online vyučovanie prostredníctvom digitálnych prostriedkov predpokladá, že každý žiak bude mať vlastný personálny počítač. Toto je u viacdetných rodín s nízkymi finančnými príjmami problém. Viaceré rodiny nemajú finančné prostriedky na zakúpenie ani jedného PC a na mesačné poplatky spojené s prevádzkou internetu. Okrem toho v niektorých lokalitách nie je pokrytie signálom internetu. Všetky takéto deti sú hrubo diskriminované a prístup k vzdelávaniu je im odopretý.

Požiadavka obnoviť prezenčnú formu vyučovania vyplýva aj z listu, ktorý som Vám v decembri poslala a zároveň som Vám tlmočila riziká (v počte 9) dištančného vzdelávania. S cieľom obnoviť prezenčné vyučovanie v školách som Vám predložila zároveň 10 návrhov prostriedkov nápravy. Táto právomoc mi vyplýva zo z § 4 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek povinnosti ministerstva odpovedať,  ustanovenej v § 26 zákona o komisárovi pre deti, odpoveď som  do dnešného dňa  nedostala.

 

Nevyhnutnosť obnoviť prezenčnú školskú dochádzku vyplýva z ústavného práva na vzdelanie a z ústavnej povinnosti školskej dochádzky zakotvenej v článku 42 Ústavy SR a rovnako z Dohovoru i právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“), ktorým je Slovenská republika viazaná.  Podľa článku 28 dohovoru štáty sú povinné realizovať právo na vzdelanie a na základe rovných možností zaviesť pre všetky deti bezplatné a povinné základné vzdelanie, ďalej podnecovať rozvoj rôznych foriem stredného vzdelania a prijať opatrenia na podporu pravidelnej školskej dochádzky. Podľa článku 154c ústavy majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Článok 42 ústavy je súčasťou druhej hlavy ústavy, ktorá upravuje základné práva a slobody, a teda že článok 28 dohovoru má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Podľa čl. 51 ods.  2 ústavy podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.

Podľa článku 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2020 Z. z.  o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“)v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písmeno j) tohto ústavného zákona. To znamená, že obmedzenie ľudských práv a slobôd nie je bezbrehé, ale rozsah týchto obmedzení v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie musí byť uskutočnený len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas a podľa závažnosti ohrozenia a ústavný zákon zároveň dovoľuje obmedziť len tie ľudské práva a slobody, ktoré taxatívne vymenúva v uvedených ustanoveniach. Ide o nasledovné obmedzenia:

„a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto,

  1. uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, prevádzkovania dopravy, vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, poskytovania sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, udržiavania verejného poriadku alebo odstraňovania vzniknutých škôd,
  2. e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
  3. g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu,
  4. h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti.“.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný zákon dovoľuje obmedziť výlučne taxatívne vymedzené základné ľudské práva a slobody (podľa druhého oddielu druhej hlavy ústavy), ďalej taxatívne vymedzené politické práva (podľa tretieho oddielu druhej hlavy ústavy) a taxatívne vymedzené hospodárske, sociálne  a kultúrne práva (podľa piateho oddielu druhej hlavy ústavy). Právo na vzdelanie garantované článkom 42 ústavy medzi povolené obmedzenia ľudských práv ústavný zákon nezaraďuje a rovnako nezaraďuje medzi obmedzenia ani povinnú školskú dochádzku podľa článku 28 dohovoru.

Povinnú školskú dochádzku upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 19 ods. 1 školského zákona nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky. Podľa § 20 ods. 1 školského zákona sa povinná školská dochádzka plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 54 ods. 12 sa pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzkuvzdelávanie organizuje výlučne dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

Podľa § 144 ods. 1 školského zákona má dieťa alebo žiak právo na rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu.

Podľa § 144 ods. 6 písm. a) školského zákona má zákonný zástupca žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

Ustanovenie § 144 ods. 8 ukladá zákonnému zástupcovi dieťaťa povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona.

Podľa § 145 ods. 1 školského zákona práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť podľa § 145 ods. 2 školského zákona v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého žiaka.

Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona. (§ 145 ods. 4 školského zákona).

Podľa § 150 ods. 8 ak sa vyhlási núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, minister školstva môže rozhodnúť o mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách alebo o mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení. Zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje Úradu verejného zdravotníctva SR alebo regionálnemu úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia v § 48 ods. 4 písm. e) nariadiť opatrením zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. Takýmto zariadením je v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) aj zariadenie, ktoré má oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie.

 

Porovnaním s článkom 5 ods. 4 ústavného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje rozsah dovolených obmedzení základných práv a slobôd a ktorý obmedzenie  práva na vzdelanie ani obmedzenie povinnej školskej dochádzky (resp. mimoriadne prerušenie školského vyučovania) nedovoľuje, je dôvodné sa domnievať, že ustanovenie § 150 ods. 8 školského zákona nie je v súlade s článkom 5 ods. 4 ústavného zákona.

 

Vychádzajúc z výsledkov celoplošného testovania na Covid 19 uskutočneného v dňoch18. – 26. januára 2021  je zrejmé, že mimoriadne prerušenie školského vyučovania v školách už nemá v tomto období opodstatnenie. Toto tvrdenie sa zakladá na požiadavke zásady proporcionality, ktorá sa podľa stanoviska Benátskej komisie musí vzťahovať tak na rozhodnutia o zákaze vychádzania a ich vykonávanie a na súvisiace opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na iné práva a slobody, ktoré môžu pozostávať z ďalších obmedzení, ktoré môžu byť uvalené na obyvateľstvo počas zákazu vychádzania, napríklad na zatvorenie škôlVšetky tieto opatrenia musia byť primerané hrozbe a jej bezprostrednosti, nesmú trvať dlhšie ako samotná hrozba a musia sa vzťahovať iba na regióny, ktoré sú ňou postihnuté. Je teda zrejmé, že prerušenie školského vyučovania v školách pre celé územie Slovenskej republiky, je v rozpore so zásadou proporcionality, pretože za súčasnej situácie nemožno tvrdiť, že verejný záujem na ochrane zdravia prevyšuje nad uvedenými individuálnymi právami jednotlivcov, v tomto prípade žiakov.

 

So zreteľom na uvedené  využijúc právo, ktoré mi vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, apelujem na Vás, vážený pán minister, aby ste bezodkladne otvorili školy a školské zariadenia a obnovili školské vyučovanie v základných školách a stredných školách formou prezenčnej výučby a aby ste zabezpečili všetkým deťom ústavné právo na vzdelávanie a rovnaké podmienky vzdelávania a aby sa nepokračovalo v porušovaní práva na školskú dochádzku garantovanú dohovorom.

 

 

 

 

Verím, vážený pán minister, že rovnako ako aj ja si ctíte ústavné práva detí a že aj v tejto komplikovanej dobe zabezpečíte všetkým deťom plnohodnotnú prípravu na šťastný život.

 

S pozdravom

 

 

Ing. Viera Tomanová, PhD.

komisárka pre deti

 

 

 

Vážený pán

 

Branislav Gröhling

minister

Ministerstvo školstva, vedy,

výskumu a športu SR

Stromová 1

813 30 Bratislava