Pohľad za dvere domova sociálnych služieb

Boli ste niekedy v domove sociálnych služieb pre deti? Poďte, pokúsime sa Vám urobiť sprievodcu v takomto druhu zariadenia sociálnych služieb.
Ak by ste si chceli zažiť niekoľko dní života v domove sociálnych služieb spolu s nami, pokúste sa predstaviť si vo svojej mysli vo veku piatich rokov, na mentálnej úrovni trojročného dieťaťa a ešte prípadne s telesným postihnutím (diagnóza – detská mozgová obrna).
Bežné dieťa vo veku piatich rokov má za sebou obdobie vzdoru, je pokojnejšie, dokonca si buduje priateľské a spoločenské vzťahy, je posilňované jeho sebavedomie a môžeme sa na dieťa spoľahnúť.

Ovláda:
• chodiť pospiatky
• prejsť cez kladinu
• podľa vzoru kresliť tvary alebo opísať písmená
• používať ceruzku a iné písacie pomôcky
• počítať až do sto
• pozná a vie pomenovať niekoľko farieb
• skutočnosti ohľadom miesta bývania, dňa narodenín a mien blízkych príbuzných
• vie sa obslúžiť pri jedle aj po ňom
• vie povedať, aké jedlo má najradšej
• rado sa zapája sa do domácich prác
• rado vykonáva rôzne športy
• je súťaživé…….

Teraz si predstavte dieťa, ktoré je presne v tom istom veku, ale tieto zručnosti nemá, pretože sa narodilo so zdravotnými problémami, či už v oblasti motoriky – má problémy kráčať, bežať, vystupovať po schodoch, nastúpiť do autobusu, používať lyžičku a príbor pri obslúžení sa pri jedle, obslúžiť sa pri umývaní rúk, sprchovaní a iné, problémové oblasti sú aj poznávanie, uvažovanie, zvažovanie dôsledkov svojho konania. Toto dieťatko je odkázané na pomoc niekoho iného. V rannom detstve to je rodič. V prípade, že rodič žiada pomoc, tú by mu mali vedieť poskytnúť profesionálni zamestnanci rôznych inštitúcií. V našom prípade si namodelujeme situáciu, že dieťatko je v domove sociálnych služieb.

Uvedené zariadenie má svoje povinnosti pre konkrétny druh sociálnej služby popísané v zákone č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Národnej rady Slovenskej republiky (toho času máme v zariadeniach aj päť ročné deti, ale novelou zákona z roku 2014 nie je možné, aby novými prijímateľmi sociálnych služieb v DSS – celoročný pobyt boli deti).

Z pozície komisára pre deti sa na dieťa nahliada v súlade s ustanoveniami Dohovoru o právach dieťaťa. My naň budeme pozerať v súvislosti s článkom 3 – záujmy dieťaťa, popísané v odsekoch 1,2:

1. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia.

Pri výkone činnosti, ktoré určitým spôsobom suplujeme za dieťa, keď nemá možnosti (schopnosti a dispozíciu) ich vykonávať sa dostávame do úzkej spolupráce s dieťaťom a na diaľku aj s jeho rodičom, pripadne inou osobou, zodpovednou za starostlivosť o dieťa.

Na tomto mieste by sme radi popísali, k čomu za dverami zariadenia môže dochádzať. Zoberme, že zariadenie poskytuje sociálnu službu 80-tim prijímateľom sociálnej služby a má k dispozícii päťdesiat štyri zamestnancov. Na tomto mieste nebudeme pomenovávať dôvody, budeme len popisovať skutkový stav vo väčšine domovov sociálnych služieb. Napríklad, podľa odporúčaní psychológa máme dieťa cvičiť na používanie lyžice pri jedle (zatiaľ ju nevie používať, ale má predispozíciu, po určitom čase to zvládnuť). Zamestnanec v čase kŕmenia dieťaťa pristupuje k nemu, ponúkne mu lyžicu, nedarí sa mu spolupracovať s dieťaťom, tak ho nakŕmi. Predstavme si seba v jeho veku, ako každý deň za nás rozhodne mamička, že nás nakŕmi, či to chceme alebo nie. V určitom čase, keď u dieťaťa nastane vzdor voči situácii, môže sa stať, že všetko jedlo bude rozhádzané okolo stola. A takáto situácia môže nastať v ďalších možných situáciách. Napríklad pri poberaní uvedenej sociálnej služby formou celoročného pobytu. Zamestnanec vchádza do mojej izby bez toho, aby mi naznačil, že prichádza. Páčila by sa nám takáto situácia, keby do našej izby doma prichádzali cudzí ľudia? Ako by mal profesionálne pripravený zamestnanec postupovať? Riešenie situácie sa mení v závislosti od úrovne profesionálnej prípravy zamestnancov.

Uvedená situácia sa opakuje pri viacerých oblastiach môjho života v zariadení – ranné vstávanie – niekde aj o šiestej hodine, aby som bol pripravený, keď príde do zamestnania druhá zmena, ktorá ma už preberá umytého, prebaleného a pripraveného ísť na raňajky, prišiel mi list – neviem ho prečítať, ale list už je pri odovzdávaní otvorený (mal by byť zavretý a až po požiadaní o prečítanie vybratým zamestnancom by sa mal otvoriť), prebaľovanie na izbe, kde bývame traja (nie som na izbe sám v tak chúlostivej situácii, ako je táto, niekedy zamestnanec zabudne zavrieť dvere a okolo prechádzajú iní ľudia), mám potrebu sa realizovať aj v kultúrnej oblasti – vybral som si kultúrne zariadenie, kde tancujú (zatiaľ so mnou nemá kto na túto aktivitu chodiť), mám potrebu sa vzdelávať, pripravovať sa na prácu, chodiť na rehabilitáciu a spoločensky sa realizovať. Ako to vie môj poskytovateľ sociálnej služby zabezpečiť?

S akými otázkami sa deti (prípadne ich zákonný zástupcovia) z domovov sociálnych služieb obracajú na komisárku pre deti?
 Skoré ranné vstávanie – už o šiestej.
 Sprchovanie len vo vybraté dni.
 Nemôžem sa okúpať, len osprchovať.
 Bývame štyria na jednej izbe.
 Nevaria mi, čo mám rád.
 Nechcem byť v tomto zariadení, chcem byť……
 Dostávam listy otvorené.
 Mám sedemnásť a chcem bývať s kamarátkou. Nedovolia mi to.
 Končí mi zmluva o poberaní sociálnych služieb. Aj keď som na tom po psychickej stránke zle, nepredĺžia mi zmluvu.

Podobných otázok dostáva komisárka pre deti veľa. Preto sa rozhodla vykonať monitoring podmienok dodržiavania práv dieťaťa v domovoch sociálnych služieb.

Na záver: aj keď som dieťa s viacnásobným postihnutím, zaslúžim si, aby ma okolie prijímalo ako plnohodnotného človeka a vytvorilo mi podmienky na dôstojný život v súlade s potrebami, možnosťami a schopnosťami, ktoré mám.

Odporúčania: štátna politika v oblasti dodržiavania práv dieťaťa v úzkej spojitosti so sociálnou politikou by mala podporovať vzdelávanie a profesionálnu prípravu zamestnancov, aby vedeli správne postupovať pri napĺňaní úloh (v nadväznosti na platnú legislatívu), dať možnosť poznania riešenia tejto problematiky, ako príkladov dobrej praxe, z nášho územia, ako aj zo zahraničia (plnenie Dohovoru o práv dieťaťa napr. v kraji Vysočina – deinštitucionalizácia veľkých kaštieľov na malé zariadenia sociálnych služieb aj pre občanov s viacnásobným postihnutím), pri napĺňaní vízie domovov sociálnych služieb byť citlivý k oblasti napĺňania práv dieťaťa (dieťa nemá potrebu len niekde bývať, byť nasýtené, ale dôležitou súčasťou jeho života sú aj sekundárne potreby). Vedieť komunikovať s prijímateľmi sociálnej služby, ich rodinami a presadzovať požiadavky k zabezpečovaniu soc. služby na úrovni miestnej, regionálnej samosprávy ako aj vládnej úrovni.