Reakcia komisárky pre deti na článok redaktora denníka SME

Reakcia k článku v denníku SME zo dňa 24. júla 2017.

VYJADRENIE: Reakcia komisárky pre deti na článok redaktora denníka SME

Bratislava 26. júla (TASR) – Komisárka pre deti Viera Tomanová sa dôrazne ohradzuje voči falošnému a lživému zavádzaniu verejnosti pánom (Romanom) Cupríkom. Sociálni pracovníci, ako aj komisárka pre deti, sú permanentne napádaní, osočovaní a zastrašovaní, a neraz aj zbraňou, zo strany rodičov, ktorí nie sú dostatočne empatickí voči svojim deťom.

Pán redaktor Cuprík nepozná zákon „o komisárovi pre deti“. Ako komisárka, tak aj zamestnanci Úradu komisára pre deti sú viazaní mlčanlivosťou a majú povinnosť chrániť výlučne práva a najlepší záujem dieťaťa a „nie rodiča“.

Práca komisárky pre deti je ťažká a náročná. Neustály tlak, nespokojnosť a obvinenia rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť v rámci najlepšieho záujmu dieťaťa o jeho starostlivosti, ale naopak ho zneužívajú ako zbraň v boji proti sebe, sú neúnosné pre všetkých zúčastnených. Dôsledky znášajú nielen sociálni pracovníci, komisárka pre deti, ale aj súdy a prokuratúra. Vždy útočí jeden z rodičov, ktorého cieľ nie je naplnený. Neuvedomuje si však, že je to práve on, kto neakceptuje najlepší záujem, práva a túžby dieťaťa. Komisárke pre deti nie je možné zasahovať do toho, akú formu a metódu práce si vyberie.

Pán redaktor Cuprík komunikuje s rodičmi, ktorých deti sa neobrátili na mňa, s výnimkou jedného prípadu, keď som už podala trestné oznámenie na otca.

Vzhľadom na povinnosť mlčanlivosti a v záujme ochrany dieťaťa, v celej šírke i hĺbke záberu, mi viac zákon toto neumožňuje komentovať.

Odkaz: http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F17%2F07%2Ftbtbdskq01k.dat_090500.1%40Fondy&QueryText=

 

Genéza celého článku začala následujúcimi otázkami zo strany redaktora denníka Sme.

Otázky redaktora denníka SME:

  1. Viac ako desať rodičov potvrdilo denníku SME, že systém na Slovensku pomaly rieši prípady, keď povinný rodič bráni druhému v zákonnom styku s dieťaťom po rozchode. Známe sú prípady, keď sa pre rôzne trestné oznámenia a súdnoznalecké dokazovania natiahli tieto konania aj na päť šesť rokov. Vníma to tak aj komisárka pre deti a plánuje v tejto veci navrhnúť zmeny? Ak áno, aké?
  2. Tieto prípady sú podľa rodičov aj odborníkov veľmi komplikované, pretože rodičia jeden na druhého vyťahujú množstvo obvinení, ktoré sa ťažko dokazujú/vyvracajú. Ako sa toto dá podľa vás riešiť?
  3. K jednému z prípadov, ktorým sa venujeme, by som vás chcel poprosiť o kópiu žiadosti úradu komisárky pre deti o vyhotovenie odborného stanoviska p. XY k vzťahu pána XY k jeho dcére. Mohli by ste mi aspoň potvrdiť, že úrad takúto žiadosť poslal?
  4. K inému prípadu týkajúcemu sa pána XY, by som sa chcel opýtať, prečo úrad komisára obrátil na úrad práce a odporučil mu zakázať otcovi styk so synom, ak na svojej webstránke deklaruje, že komisár pre deti nezasahuje do sporov o zverenie starostlivosti dieťaťa pri rozvodovom konaní. Z akých podkladov ste pri tomto odporúčaní vychádzali?

Odpovede Úradu komisára pre deti na otázky, ktoré sme zaslali redaktorovi denníka Sme:

Nedá sa povedať, že by konanie súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých prebiehalo v uspokojivých časových intervaloch. Nezriedka k tomu prispievajú i samotní účastníci konania, ktorí predkladajú nové a nové návrhy na neodkladné opatrenia a znalecké posudky.

V nadväznosti na uvedené Komisárka pre deti sa podieľala na koncipovaní Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých

V praxi sa Komisárka pre deti pomerne často stretáva s viacnásobným, nesystémovým vypočúvaním dieťaťa zo strany rôznych orgánov, ktoré sa vzťahuje k jednému prípadu. Dieťa je často krát dlhodobo vystavované neúmernému psychickému vypätiu, má pocit zlyhania, že mu nikto neverí a preto je opakovane vypočúvané a konfrontované so situáciami, na ktoré by chcelo najradšej zabudnúť. Takéto postupy dieťaťu ubližujú a zvyšujú jeho traumatizáciu.

Vzhľadom k pomerne komplikovaným prípadom vo veciach starostlivosti o maloletých je nevyhnutné pripraviť systémový a komplexný prístup príslušných orgánov vo vzťahu k vypočutiu dieťaťa, ktorý zodpovedá súčasnému technickému pokroku na jednej strane a zodpovednosti za ochranu práv dieťaťa, limitovaný jeho vekom a rozumovou vyspelosťou na druhej strane.

To, že rodičia „jeden na druhého vyťahujú množstvo obvinení“ nie je neobvyklý jav, nakoľko tomu tak bolo, je a vždy bude.

Predmetom záujmu komisárky pre deti nie sú však rodičia, ale len a len deti.

Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení ďalších zákonov  dáva  dieťaťu možnosť obrátiť sa na komisára  pre deti samo alebo prostredníctvom inej osoby, a to aj bez vedomia osôb zodpovedných za dieťa. Podľa § 2 ods. 4 zákona o komisárovi má dieťa „právo obrátiť sa na komisára pre deti priamo alebo prostredníctvom inej osoby aj bez vedomia rodičov, poručníka, opatrovníka alebo inej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.“

V rámci svojich kompetencií je komisár pre deti oprávnený „zúčastniť sa konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi“ podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o komisárovi. Nové procesné kódexy upravujú inštitút pribratia iných subjektov do konania, ak si to vyžaduje ochrana práv a táto je v kompetencii daného subjektu. Podľa § 12 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku môže súd pribrať do konania komisára pre deti v zmysle zákona o komisárovi, ak si to vyžaduje ochrana práv dieťaťa v súvislosti s určitými špecifickými konaniami, ako napr. konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach a pod. Rozsah procesných práv a povinností komisára pre deti, ktorého súd priberie do konania, je odvodený od rozsahu procesných práv a povinností účastníkov konania.

V rámci procesnoprávneho postavenia komisár pre deti vystupuje ako vedľajší účastník konania zastupujúci deti a nie jedného, resp. obidvoch, rodičov.

Ku konkrétnym prípadom, ktoré boli predmetom Vašich ostatných otázok sa vyjadrovať nebudeme, nakoľko ide o prípady týkajúce sa konkrétnych maloletých detí.

Komentár úradu k otázkam redaktora:

Na posledné dve položené otázky, ktoré sme dostali od p. redaktora sme nemohli reagovať lebo vychádzali z absolútne neoverených údajov.