Reakcia na článok „Rodičia zavraždenej Veroniky (†27) bojujú o vnúčika: Neuveríte, akou sumou prispel Pellegrini!“ zverejnený v týždenníku Plus 7 dní
Aj keď sa komisárka pre deti Viera Tomanová dozvedela o prípade maloletého Miška len prostredníctvom otázky denníka Plus jeden deň dňa 14. júna t. r., považuje za potrebné vyjadriť k prípadu nasledovné stanovisko.
Komisárka pre deti je v prípade maloletého Miška, ktorého zadržiavajú orgány v Spolkovej republike Nemecko zarazená, že vo veci maloletého dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, koná nemecký súd a za tak dlhý časový úsek (viac ako 3 roky), príslušný ústredný orgán Slovenskej republiky, ktorým je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, neriešil už v začiatku premiestnenie maloletého Miška na Slovensko. Komisárka je toho názoru, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže malo žiadať nemecký partnerský ústredný orgán ihneď po zadržaní otca dieťaťa a jeho vydaní na trestné stíhanie na Slovensko, nielen o premiestnenie maloletého dieťaťa na Slovensko, ale tiež o postúpenie danej veci na konanie príslušnému súdu na Slovensku. Ide o zákonnú povinnosť Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré je ústredným orgánom SR podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Práve spolupráca medzi súdmi, ústrednými orgánmi SR a SRN a ďalšími orgánmi oboch štátov je ťažiskovým princípom pri uplatnení článku 15 a 56 citovaného nariadenia. Komisárka má za to, že pokiaľ sa ihneď (po zatknutí otca) nezrealizovalo premiestnenie dieťaťa na Slovensko, bolo možné uplatniť článok 15 citovaného nariadenia a slovenský súd bol v tom čase vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci. A to najmä z toho dôvodu, že maloletý Miško mal a má na Slovensku najbližších príbuzných (starých rodičov a tetu) a v tom čase bol (podľa informácií denníka Plus 1 deň) jeho obvyklý pobyt na Slovensku. Rovnako aj článok 56 citovaného nariadenia upravuje, že dieťa môže byť umiestnené do starostlivosti alebo do pestúnskeho zariadenia v inom členskom štáte len vtedy, ak ústredný orgán dal súhlas na takéto umiestnenie. Práve rýchlosť a operatívnosť všetkých zainteresovaných kompetentných orgánov znamená úspešnosť návratu dieťaťa na Slovensko.
Komisárka pre deti sa však obáva, že v tomto štádiu prejednávania veci na nemeckom súde bude dnes už problematické dosiahnuť postúpenie danej veci na konanie príslušnému súdu na Slovensku, pretože medzičasom môžu nemecké orgány považovať za obvyklý pobyt maloletého Miška Spolkovú republiku Nemecko.
Toto stanovisko spolu s poučením, že príbuzní Miška sa môžu obrátiť aj na Centrum právnej pomoci vo veci úhrady trov súdneho konania alebo nákladov na právne zastúpenie, poslala komisárka pre deti na základe žiadosti o stanovisko denníku Plus 1 deň 14. júna 2019, avšak v článku „Príbeh plný bolesti: Zavraždili im dcéru a potom prišla ďalšia krutá rana“ zverejnenom denníkom Plus 1 deň 17. 6. 2019 sa vyjadrenie komisárky pre deti k tomuto prípadu neuvádza.