29. sep 2021
- Snahu o právnu úpravu statusu profesionálnych náhradných rodičov (ďalej len „profesionálny rodič“) možno len privítať.
- Avšak vykonávanie prác profesionálnym rodičom v režime pracovného pomeru považujeme za nevhodný model. Zdá sa, že predkladateľ opomenul základné atribúty pracovného pomeru a systému pracovného práva, ktoré vykazuje určité neopomenuteľné znaky.
- Určujúcim atribútom pracovného pomeru je vykonávanie závislej práce, tak, ako to určuje § 1 ods. 1 Zákonníka práce (citujeme): „Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.“.
- Závislá práca je charakterizovaná v § 1 ods. 2 Zákonníka práce ako „…práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“. Ide o kogentné ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť.
- Vykonávanie práce profesionálnym rodičom však nenapĺňa zákonné znaky závislej práce, lebo táto práca nie je prevažne vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, ani v jeho mene a ani ju nemožno vykonávať v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pretože:
- z charakteru práce profesionálneho rodiča vyplýva, že nie je možné, aby v rozmanitých denných situáciách dávalo centrum pre deti a rodiny (ďalej len „centrum“) profesionálnemu rodičovi pokyny na výkon práce;
- rovnako z charakteru práce vyplýva, že nemôže byť splnená podmienka, aby centrum presne určilo začiatok a koniec pracovnej doby, prestávok v práci a dovolenky;
- charakter práce profesionálneho rodiča vyžaduje, aby tento vykonával práce vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť.
- Treba si uvedomiť, že práca profesionálneho rodiča (tak ako aj biologického rodiča) sa nedá presne naprogramovať z hľadiska úkonov a času a táto obsahuje množstvo nepredvídateľných situácií, v ktorých treba okamžite reagovať tak, ako si to situácia vyžaduje a že zväčša nemôže profesionálny rodič čakať na pokyny centra. Činnosť profesionálneho rodiča sa nedá presne časovo ohraničiť, niekedy je to práca v rozsahu 24 hodín (ak je napr. dieťa choré), vykonáva sa aj vo sviatky a v ostatných dňoch pracovného pokoja, nedá sa limitovať „práca nadčas“. Výkon práce si nastavuje sám profesionálny rodič podľa aktuálnych situácií. Preto je logické nastaviť systém ako vykonávanie práce vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť profesionálneho rodiča.
- Aj podmienka súhlasu manžela profesionálneho rodiča s pracovnou zmluvou a s obsahom dodatku k pracovnej zmluve, individuálne dohodnutým pre každé dieťa (ktorému profesionálny rodič poskytuje starostlivosť), nasvedčuje tomu, že inštitút pracovného pomeru nie je vhodný pre výkon profesionálneho rodiča. Podľa základných zásad Zákonníka práce majú fyzické osoby právo na slobodnú voľbu zamestnania (zákl. zásada č. 1). Podľa základnej zásady č. 2 ZP pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa; nemôže teda byť určený pre výkon práce v pracovnom pomere súhlas manžela účastníka pracovnoprávneho vzťahu..
- Taktiež stanovenie podmienky pre výkon práce profesionálneho rodiča, ktorým sú bezúhonnosť manžela profesionálneho rodiča, manželova spôsobilosť na právne úkony a jeho psychická spôsobilosť, ako aj stanovenie bezúhonnosti ostatných plnoletých fyzických osôb žijúcich s profesionálnym rodičom v domácom prostredí, svedčí v neprospech vhodnosti vykonávania uvedenej práce prostredníctvom pracovného pomeru. Tieto osoby nie sú a ani nemôžu byť účastníkom pracovnoprávnych vzťahov, vyplývajúcich z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi profesionálnym rodičom a centrom.
- Jedným zo znakov riadenia je popri ukladaní pokynov na prácu aj sústavná kontrola správnosti úloh vyplývajúcich zo zadaných pokynov zamestnávateľa. Toto je z hľadiska charakteru práce a možností centra prakticky nemožné. Aj táto skutočnosť nasvedčuje pre nevhodnosť zvoleného právneho inštitútu pre vykonávanie činností profesionálneho rodiča.
- V prospech vykonávania činnosti vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť profesionálneho rodiča (teda nie závislej práce) svedčí aj to, že sa od neho vyžaduje, aby disponoval vlastnými primeranými bytovými priestormi a vlastným zariadením bytu.
- Stanovenie výnimky pre profesionálnych rodičov zo Zákonníka práce v § 3 ods. 2 ZP považujeme za nevhodné, pretože všetky doterajšie profesie uvedené v § 3 ods. 2 ZP sú vykonávané – na rozdiel od činností profesionálneho rodiča – v závislej práci.
- Z vyššie uvedených dôvodov neodporúčame pre činnosť profesionálneho rodiča použiť právny inštitút pracovného pomer.
- Ako vhodný právny inštitút pre právnu úpravu činností profesionálneho rodiča by sme azda mohli ponúknuť výkon práce profesionálneho rodiča v slobodnom povolaní. Tento právny inštitút by bol založený na prísne neziskovom princípe a mal by byť reglementovaný osobitným zákonom. Rozhodovanie o registrácii profesionálnych rodičov a o vyraďovaní z registra by mohlo byť zverené v správnom konaní Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVR“). Podmienky na výkon činnosti môžu byť zákonom stanovené v zásade tak, ako to navrhuje predkladateľ v pripomienkovanom návrhu zákona. ÚPSVR by uzatváralo s profesionálnym rodičom špeciálnu zmluvu o výkone činností profesionálneho náhradného rodiča (podľa Občianskeho zákonníka, časť nepomenovaných zmlúv). Odmena môže byť určená tak, aby paušálne pokrývala okrem iného aj náklady na pracovné cesty, prípadnú prácu nadčas a v deň pracovného pokoja; mala by zohľadňovať aj počet detí (ktorým profesionálny rodič poskytuje starostlivosť) a potrebu zvýšenej starostlivosti o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Financovanie by malo byť z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly MPSVR SR a vyplácať by ho mohlo ÚPSVR. Kontrolu činnosti profesionálneho rodiča, plnenia stanovených podmienok a použitia finančných prostriedkov by mohol vykonávať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
- Z uvedených dôvodov odporúčame návrh zákona vziať späť a nepokračovať v ďalšom legislatívnom konaní.
Pripomienky, okrem bodu 13., sú zásadné.
So zreteľom na charakter všeobecných pripomienok sa jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona nezaoberáme.
Bratislava 29. 9. 2021