Stanovisko komisárky pre deti k Správe o výsledkoch poslaneckého prieskumu uskutočneného pre dvomi rokmi v Úrade komisára pre deti

(Správa schválená Výborom pre ľudské práva a národnostné menšiny 30. 4. 2022)

 

 

  1. Poslanecký prieskum uskutočnili poslanci 27. mája a 1. júna 2020. Písomné podklady im boli poskytnuté priamo na prieskume a následne 30. júna podrobné vysvetlenia s dôkazmi, ktoré vyvrátili pochybnosti všetky vznesené na prieskume. Správa bola predložená poslancom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny 30. marca 2022. Poslancom trvalo dva roky (!), kým sa zmohli napísať z prieskumu správu.

 

  1. Poslanci výboru národnej rady majú na základe § 63a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky právo vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade.Z uvedenej citácie rokovacieho poriadku a v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,  podľa ktorého štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nespochybniteľne  vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona, vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu, a to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu  subjektívna úvaha poslanca, „ako by to malo byť podľa jeho názoru lepšie“. Ak objekt  poslaneckého prieskumu preukázal, že zákon neporušil, nemá poslanec ústavný  a ani zákonný priestor na úvahu o svojich subjektívnych dojmoch o tom, že skúmaný objekt  nekoná „správne“. Ak by poslanci vo svojich záveroch z poslaneckého prieskumu uviedli  svoje subjektívne úvahy, ktoré nie sú podložené porušeniami konkrétneho ustanovenia príslušného zákona objektom poslaneckého prieskumu, dopustili by sa oni sami konania v  rozpore s mandátom, ktorý majú na základe ústavy  a § 63a) rokovacieho poriadku, a teda by konali v rozpore s ústavou a  so zákonom.

 

  1. Závery správy z poslaneckého prieskumu ma vedú k úvahe, že poslanci, ktorí uskutočnili prieskum a schválili správu buď vedome ignorujú právny stav viažuci sa k veciam ktoré kontrolovali a účelovo klamú s cieľom poškodiť dobré meno Úradu komisára pre deti a aj mňa, alebo vôbec nepoznajú zákony, ktorých dodržiavanie prišli na Úrad komisára pre deti kontrolovať. Napriek tomu, že medzi mini boli poslanci s právnickým vzdelaním, a to  Vladimíra Marcinková a  Mgr. Ondrej Dostál. Obidva dôvody sú veľmi zlé.

 

  1. Obsadzovanie pracovných miest sa uskutočnilo vo všetkých prípadoch v súlade so zákonom. Žiadny zákon neukladá obsadzovať pracovné miesta v úrade komisára výberovým konaním ani zverejňovať voľné pracovné miesta na informačných kanáloch dostupných verejnosti. Taktiež nie je zákonom zakázané zamestnávať vzdialených príbuzných, ak nejde o blízke osoby alebo pokladničnú kontrolu. Ak sa poslanci domnievali, že som nepostupovala podľa zákona, mali uviesť, podľa ktorého paragrafu ktorého zákona som nepostupovala. No taký paragraf neexistuje. Ak sa poslanci subjektívne domnievajú, že obsadzovanie úradu komisára by bolo potrebné uskutočniť spôsobom, ako si to oni sami subjektívne predstavujú, mali počas dvoch rokov od uskutočnenia prieskumu dostatok času, na legislatívnu zmenu, čo dodnes neurobili.

 

  1. Tvrdenie, že spoločnosť, ktorá poskytuje služby tesne podlieza povinnosť verejného obstarávanie je účelové klamstvo alebo hrubá neznalosť zákona o verejnom obstarávaní. Úrad komisára pri výbere dodávateľov služieb vždy prísne postupoval za dodržiavania ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V čase zazmluvnenia služieb bol zákonný limit povinného verejného obstarávania 5000 eur BEZ dane z pridanej hodnoty. V danom prípade bola cena za službu s DPH 4900 eur, ale bez DPH to bolo len 3920 eur, čo zďaleka nedosahuje zákonom požadovaný limit 5-tisíc eur. Nemohol teda úrad „podliezať“ sumu, ktorá bola stanovená a povinnosť verejne obstarať službu. Túto okolnosť sme poslancom objasnili v písomnom vyjadrení a oni to ignorujú a klamú verejnosť.

 

  1. Tvrdenie, že som prekračovala právomoci komisára pre deti je brutálna lož. Moje zákonné kompetencie – na rozdiel od poslancov, ktorí prieskum uskutočnili –  vždy prísne dodržiavam, ani raz sa nestalo, že by som ich prekračovala. Poslanci neuviedli, aký paragraf ktorého zákona som prekročila; ani to nemohli, lebo sa tak nestalo. Okrem toho, keby to aj tak bolo, čo nie je,  inštitút komisára pre deti nie je štátny orgán, na ktorý sa vzťahuje ústavný článok, ktorý prikazuje štátnym orgánom konať výlučne  podľa zákona alebo na základe zákona. Takže opäť: neznalosť zákona, neznalosť reálií alebo účelová konšpirácia. Kuriózne je, že práve naopak, poslanci mi počas prieskumu vytli, že nekonám nad rámec zákona, napríklad že nerozhodujem o tom, komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, že neprikážem rodičovi, aby sa dieťa stretávalo s druhým rodičom.

 

Tvrdenie, že som matku dieťaťa povzbudzovala k nedodržiavaniu rozhodnutia súdu v kontexte na uvádzanú zmanipulovanú nahrávku (Pavla Féjera) je lož. Naopak, matku, ktorá bola s dieťaťom na úteku som striktne poučila, že sa dopúšťa trestného činu a odporučila som jej dieťa odovzdať otcovi. Dôkazom toho je zápisnica podpísaná matkou, dvaja zamestnanci úradu ako svedkovia a oznámenie polícii o tom, že dieťa sa nachádza nezákonne  u matky.

 

Pokiaľ ide o subjektívnu úvahu poslancov, že som rozhovorom s maloletými deťmi porušila zákon, aj toto je buď účelové zavádzanie alebo neznalosť zákona o komisárovi pre deti, ktorý mi hovoriť s dieťaťom umožňuje.

 

Taktiež mi zákon umožňuje požiadať súd o pribratie do súdneho konania.

 

Vyslovenie pochybnosti, či som hájila najlepší záujem dieťaťa nie je absolútne ničím nepodložené a je len voľnou domnienkou poslancov so znakmi konšpirácie. Poslanci nemôžu posúdiť, čo je v danom prípade najlepším záujmom dieťaťa, ak prípad nepoznajú, resp. o ňom vedia len z rozprávania jedného z rodičov, ktorého postoj býva takmer vždy jednostranný a neobjektívny.

 

  1. Taktiež je hrubá lož, že som – dokonca opakovane – zverejňovala citlivé informácie týkajúce sa maloletých. Toto tvrdenie nie je ničím podložené a je to brutálna konšpirácia poslancov. Poslanci nikdy neuviedli, v akom konkrétnom prípade som tak mala urobiť a táto výhrada ani na prieskume neodznela. Naopak, odmietla som poslancom vydať spisy detí, ktoré opakovane požadovali a naliehali na ich vydanie, čo aj viackrát prezentovali na verejných brífingoch. Spisy detí sú chránené zákonom a v prípade ich vydania by som sa bola dopustila trestného činu.

 

  1. Pokiaľ ide o verejné usmernenie počas pandémie COVID-19 a tvrdenie, že som nabádala rodičov, aby nedodržiavali súdne rozhodnutia a vyhli sa striedavej starostlivosti, ja som nikoho takto nenabádala. Ja som iba doslovne zverejnila odborné písomné stanovisko k tejto otázke, ktoré nám zaslala na to určená štátna autorita,  a to Úrad verejného zdravotníctva. Po verejnej kritike som stanovisko z webového sídla úradu odstránila. Pikantné ale je, že ani samotný Úrad verejného zdravotníctva nikoho nenabádal k porušovaniu súdneho rozhodnutia; iba uviedol, že (citujem) „Orgán  verejného zdravotníctva z odborného hľadiska v záujme dieťaťa MÔŽE ODPORUČIŤ  počas trvania mimoriadnej krízovej situácie vylúčenie styku dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Obzvlášť rizikové je cestovanie.

 

  1. Zásadne odmietam, že by úrad komisára nerešpektoval legislatívu v oblasti slobodného prístupu km informáciám. Pri vybavovaní žiadostí o informáciu postupoval úrad komisára vždy prísne podľa zákona o slobode informácií a všetky informácie, ktoré mal povinnosť sprístupniť, aj sprístupnil. Sprístupnené neboli informácie, ktoré zákon nedovoľuje sprístupniť, napríklad poskytnutie nahrávky rozhovoru komisárky s dieťaťom, ktorú komisárke zákon dovoľuje sprístupniť len súdu alebo orgánom činným v trestnom konaní. Čo je ale zarážajúce a potvrdzujúce konšpiračné tendencie poslancov, je skutočnosť, že otázka poskytovania informácií podľa zákona o slobode informácií vôbec nebola počas prieskumu pertraktovaná, Nikdy sa poslanci na túto vec nedopytovali.

 

  1. Všetky pochybnosti poslancov som riadne podrobne vysvetlila s označením konkrétnych ustanovení zákonov, ktoré vyvracali pochybnosti, či som postupovala podľa zákona a podložila dôkazmi. Toto vyjadrenie je od 30. júna roku 2020 zverejnené na webovom sídle Úradu komisára pre deti. Zdôrazňujem, že komisár pre deti je nezávislý orgán a ani poslanci mu nemôžu svojvoľne prikazovať, ako má postupovať pri svojej činnosti, o čo sa pokúšali, a to bez evidentne znalostí mojich zákonných kompetencií. Ak pominiem podozrenie, že by poslanci nedokázali čítať s porozumením, potom vyvstáva jediný záver, že poslanci ma chceli poslaneckým prieskumom účelovo kompromitovať a poškodiť. Kuriózne je tiež, že pánom poslancom  trvalo až dva roky, kým vymysleli, ako to majú urobiť. A úplne pikantné je, že to bola práve vedúca poslaneckého prieskumu právnička pani Mgr. Vladimíra Marcinková, ktorá najviac naliehala, aby sme poslancom vydali spisy detí, ktoré obsahujú nielen bežné osobné údaje, ale aj mimoriadne citlivé informácie o zdravotnom stave detí a ich rodičov, o rodinnej situácii detí a ich rodičov, psychologické a psychiatrické posudky detí a ich rodičov a ďalšie citlivé informácie. Keď som pani poslankyňu písomne požiadala, aby mi písomne uviedla, podľa ktorého ustanovenia ktorého konkrétneho zákona má oprávnenie nahliadať do detských spisov obsahujúcich citlivé údaje a  požadovať z nich kópie, neodpovedala, len na brífingoch všeobecne uvádzala, že sme poslancom nevydali spisy. Pritom všetky požadované spisy týkajúce sa chodu úradu a hospodárenia sme poslancom vydali.