Zavreté školy nás môžu stáť oveľa viac ako celá kríza

Tomáš Hellebrandt

Náklady zatvorených škôl sa budú kopiť najmä v budúcnosti.
Či si ich vieme dovoliť, sme sa mali pýtať už včera.  

Autor je analytik Útvaru hodnoty za peniaze, názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autora  

Medzi prvou a druhou vlnou pandémie je možné pozorovať zmenu prístupu vlád vyspelých krajín k zatváraniu škôl. Na jar tvárou v tvár neznámej hrozbe preventívne zavreli školy skoro všetky krajiny EÚ. Na jeseň väčšina napriek horšej epidemiologickej situácii nechala školské brány otvorené pre všetkých alebo pre časť žiakov. Slovensko je aktuálne podľa údajov Unesca jednou zo siedmich členských krajín, v ktorých väčšina detí do školy nechodí.

Od jari sme sa o koronavíruse a kríze, ktorú spôsobil, dozvedeli veľa vďaka neúnavnej práci tisícok vedcov z viacerých odborov. Popri lekároch a epidemiológoch, ktorí skúmajú vírus a jeho správanie, sa do tohto úsilia zapojili aj ekonómovia. Vďaka nim lepšie rozumieme ekonomickým nákladom reštrikčných opatrení. Čo vieme na základe týchto poznatkov povedať o nákladoch a prínosoch zavretých škôl?  

Dištančné vzdelávanie je neefektívne  

Rodiny s deťmi, ktoré nemôžu ísť do školy, aktuálne asi najviac trápi zvýšená záťaž kladená na rodičov (najmä matky) spojená s dištančným vzdelávaním. Mnohí rodičia zároveň tušia, že online výučba nie je zďaleka taká efektívna ako tá prezenčná. Môže to negatívne ovplyvniť úspech ich detí na trhu práce.

Obavy týkajúce sa kvality dištančného vzdelávania potvrdzuje nová štúdia z Holandska, ktorá na základe reálnych testov porovnáva prírastok vedomostí žiakov počas 8 týždňov zatvorených škôl na jar s typickým prírastkom v minulosti.

Výsledky ukazujú, že žiaci neurobili počas tohto obdobia napriek dištančnej výučbe skoro žiaden pokrok – napriek tomu, že Holandsko patrí ku krajinám s kvalitným vzdelávacím systémom a výbornou dostupnosťou širokopásmového internetu. Testovanie potvrdilo aj výrazne horší vplyv na žiakov zo sociálne slabších pomerov. Ak sú toto výsledky Holandska, ako sa asi darí slovenským školám?  

Dlhodobé ekonomické náklady môžu byť ozrutné  

Odhadnúť vplyv zavretých škôl na budúci zárobkový potenciál dnešných detí je možné na základe kombinácie štúdií, ktoré skúmajú vplyv vzdelávania na kognitívne schopnosti žiakov merané v testoch (ako napríklad PISA), a štúdií, ktoré skúmajú vplyv kognitívnych schopností na mzdové ohodnotenie na trhu práce. V júni som sa takýto odhad pokúsil urobiť pre prvú vlnu pandémie na Slovensku.

Odvtedy publikovali svoje odhady Svetová banka a OECD. S podobnou metodikou, akú som použil, ale s menej konzervatívnymi predpokladmi sa dopracovali k výrazne väčším vplyvom. Tento typ odhadov je, samozrejme, veľmi neistý. Nie je však prehnané očakávať, že za predpokladu 40-percentnej efektívnosti dištančnej výučby každý mesiac zatvorených škôl pripraví priemerného žiaka počas pracovného života o 4-tisíc eur po zohľadnení inflácie. Pri trojpercentnom ročnom diskontovaní budúcich príjmov je uvedená strata rovnako „bolestivá“ ako strata 1,5 tisíca eur v súčasnosti.

Tu sa však ekonomické škody zďaleka nekončia. Štúdia OECD je zaujímavá aj tým, že popri budúcich príjmoch žiakov skúma aj vplyv na ekonomiku ako celok. Súkromné prínosy vzdelávania pre jednotlivca sú totiž oveľa nižšie ako spoločenské prínosy (vzdelanie napríklad vedie k inováciám, ktoré zvýšia produktivitu širokej skupine pracujúcich). Vplyv na ekonomiku teda nestačí odhadnúť sčítaním priamych vplyvov zatvorených škôl na príjmy jednotlivcov.

Autori štúdie sa opreli o svoj predošlý výskum, ktorý poukázal na silný vzťah medzi kognitívnymi schopnosťami pracovnej sily a rastom HDP. Keďže aj malé rozdiely v raste sa časom kumulujú, vplyv zatvorených škôl na budúcu životnú úroveň môže byť dramatický. Ak aplikujeme ich parametre na aktuálnu situáciu na Slovensku (zatvorený druhý stupeň základných škôl a stredné školy), každý mesiac predstavuje kumulatívnu stratu na HDP do roku 2100 v súčasnej hodnote 12,5 miliardy eur (áno, ide o miliardy), čo je okolo 13 % HDP v roku 2019. Na porovnanie, podľa najnovších odhadov Národnej banky prebiehajúca kríza zníži HDP v tomto roku oproti roku 2019 o 8,2 %.  

Menšie epidemiologické prínosy  

Prínosom zatvorených škôl je najmä spomalenie šírenia vírusu, ochrana zdravia a životov ľudí. Čo vieme povedať na túto tému? Ako ekonóm by som nerád liezol epidemiológom do kapusty, preto nasledujúce riadky treba brať ako zbežnú laickú rešerš.

Z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by človeka pri predstave otvorenia škôl nemal zalievať studený pot. Aj keď s vekom detí riziko podľa odborníkov rastie, celkovo existuje málo príkladov vzplanutia ohniska vírusu v školách. Tie prípady, ktoré boli zdokumentované, sa vyznačovali laxným prístupom k preventívnym opatreniam.

Mesto New York, ktoré otvorilo školy na začiatku októbra a monitoruje výskyt covidu-19 medzi žiakmi a učiteľmi pomocou pravidelného testovania náhodne vybranej vzorky, urobilo k 12. novembru vyše 123-tisíc testov. Pozitívnych prípadov bolo 228 (0,19 %), kým pozitivita v meste ako celku bola na úrovni skoro 3 %. Na druhej strane, nedávny výskum z USA, ktorý bol opísaný aj v Denníku N, ukázal, že telocvične a kostoly patria medzi najviac rizikové prostredia. Tieto poznatky vrhajú pochybnosti na aktuálny prístup Slovenska k otváraniu ekonomiky.  

Ako ďalej?  

Ak by bola vôľa prehodnotiť priority na základe najlepších odhadov nákladov a prínosov zatvorených škôl, kľúčovým prvým krokom je doplniť detailné a konkrétne odhady ekonómov o porovnateľne detailné odhady epidemiológov.

Mali by sme si vyjasniť odpovede na otázky typu: Koľko úmrtí dokážeme odvrátiť zatvorením škôl? Na začiatku pandémie to podľa niektorých modelov boli 2 – 4 %. Kam sme sa odvtedy v modelovaní dôsledkov posunuli? Do akej miery môžeme znížiť riziko pravidelným plošným testovaním v školách? A aké alternatívne riešenia/obmedzenia by mohli priniesť rovnaký výsledok bez potreby zatvorenia škôl?

Potom by sme sa mohli pozrieť, či by nás alternatívy náhodou nestáli menej ako 12,5 miliardy eur za mesiac.  

Zdroj: Zavreté školy nás môžu stáť oveľa viac ako celá kríza – Denník E (dennikn.sk) https://e.dennikn.sk/2158202/zavrete-skoly-nas-mozu-stat-ovela-viac-ako-cela-kriza/

Späť na zoznam aktualít