Komisár pre deti Jozef Mikloško predstavil výsledky avizovaného výskumu. Ten skúmal názory slovenských detí na reprezentatívnej vzorke 1296 detí. Výsledky potvrdili dôležitosť stabilného rodinného prostredia, odhalili strachy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú, ale aj negatívny vplyv online prostredia. Prevedený výskum bude podkladom pre stanovenie priorít a ďalšie aktivity komisára pre deti.
Komisár pre deti Jozef Mikloško zrealizoval na jeseň 2022 výskum názorov detí na Slovensku. Výskum bol realizovaný v spolupráci s Inštitútom výskumu práce a rodiny pri MPSVaR a tromi slovenskými univerzitami – Trnavskou univerzitou v Trnave, Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Zber dát prebiehal od 13. 10. do 28.11. 2022 a bol realizovaný prostredníctvom elektronického dotazníka na 67 školách za účasti vyškolených anketérov. Reprezentatívnou vzorkou bolo 1296 žiakov 7. ročníka alebo 2. ročníka 8 – ročných gymnázií, ktorí reprezentovali podiely v celej populácii. Dotazník obsahoval 18 otázok a zaznamenával celkovo 163 premenných.
Výskum názorov detí sa v značnej miere zameriaval na skúmanie vzťahov detí, pričom skúmal, aké osoby sú pre deti dôležité, s kým sa cítia bezpečne alebo komu by sa zdôverili o veciach, ktoré ich trápia. Najdôležitejšou osobou je pre 97% detí mama, hneď za tým však starí rodičia, otec, kamaráti a súrodenci. Deti sa podľa výsledkov cítia najbezpečnejšie s mamou, ďalej s otcom, so starými rodičmi, s inými príbuznými a taktiež s kamarátmi. O veciach, ktoré ich trápia, by povedali mame, otcovi, starému rodičovi a kamarátom. Celkový pocit bezpečia a dôvery u detí je výrazne podmienený zažívaním pocitu bezpečia a dôvery v rodine. U detí, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi sledujeme najvyššie celkové vnímané bezpečie a najvyššie hodnoty celkovej dôvery. Tieto deti taktiež výrazne menej žijú v pocite strachu, ohrozenia a potreby výrazných zmien v živote. Čím viac času trávia s rodičmi, tým sú ich pocity pozitívnejšie, tým sú celkovo spokojnejšie, a tým viac dôverujú blízkym osobám. Prevaha pozitívnych emócií taktiež výrazne koreluje s celkovým pocitom bezpečia v celej rodine. „Možno konštatovať, že vzťahy dieťaťa v rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami a inými príbuznými, sú pre celkový život dieťaťa veľmi významné a kvalita rodinného prostredia je najdôležitejší ochranný faktor pred duševnými problémami dieťaťa,“ vysvetľuje komisár pre deti Jozef Mikloško.
Ďalšou zaujímavou oblasťou, ktorú výskum sledoval boli strachy a ohrozenia, ktoré deti vnímajú. Najintenzívnejší strach deti prežívajú z toho, že ich odlúčia od jedného alebo dvoch rodičov, pričom sa tohto výrazne obáva až 42% detí. Ďalej deti pociťujú strach z toho, že nebudú mať kde bývať, zo smrti, že sa rodičia rozvedú, a taktiež z finančných problémov rodiny. Až 94% detí vyjadrilo, že deti ohrozuje hlad, ale taktiež násilie a šikanovanie, drogy a alkohol, psychické problémy a zlé vzťahy v rodine. „Deti vnímajú udalosti okolo seba veľmi citlivo. Súčasné deti majú prístup k obrovskému množstvu zdrojov, či už na internete, sociálnych sieťach alebo z médií, ktoré však nie vždy dokážu dostatočne spracovať. Práve v súčasnej komplikovanej dobe je viac ako dôležité, aby sme deťom vysvetľovali udalosti okolo nich, aby sme sa s nimi rozprávali a vysvetľovali situáciu v rodine, zaoberali sa ich obavami,“ upozornila Markéta Rusnáková, prorektorka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na rozdiely medzi pohlaviami upriamila pozornosť prodekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity Mária Dědová: „Dievčatá vyjadrujú výrazne väčšie obavy než chlapci z toho, že deti ohrozujú psychické problémy, či tiež násilie a šikanovanie a neodpustenie vo vzťahoch. Dievčatá v porovnaní s chlapcami vyjadrujú výrazne väčší strach, a to najmä z výsmechu od druhých a zo šikanovania na internete, z násilia a šikanovania, z oznámenia šikanovania. Pocit bezpečia súvisí s vnímanou sociálnou oporou od vrstovníkov a rodičov,“ vysvetľuje Dědová.
Okrem strachu a ohrozenia boli skúmané taktiež ďalšie prežívané emócie detí. Približne u štvrtiny detí prevládajú negatívne emócie nad pozitívnymi, pričom u dievčat sledujeme výrazne vyššie celkové hodnoty negatívnych emócií. Negatívne emócie najviac súvisia s obavami z pribratia na váhe, z toho, že dospelí nebudú brať vážne ich názory, a s obavami výsmechu od druhých. Zaujímavým výsledkom je fakt, že deti, ktoré nežijú s rodičmi a tiež tie, u ktorých prevažujú negatívne emócie, sa výrazne viac cítia bezpečne s učiteľom.
Výskum názorov detí tiež skúmal, kde deti trávia svoj čas v bežný deň. Alarmujúce je, že približne polovica slovenských detí trávi online viac ako 5 hodín denne. S tým súvisí aj dôležitosť online kamarátov, ktorí sú dôležití pre 34% detí a cíti sa s nimi bezpečne 27% detí. Výrazne dôležitejší sú online kamaráti pre deti s negatívnymi emóciami, pričom by sa im tiež vo väčšej miere zdôverili. Najviac času online trávia deti, ktoré žijú len s jedným rodičom a najmenej času online trávia deti z úplnej rodiny s oboma vlastnými rodičmi. Preukázalo sa, že čím viac času deti trávia v online priestore, tým u nich sledujeme nižšiu celkovú mieru dôvery, pocitu bezpečia a dôležitosti rodiny. Taktiež sledujeme výrazne viac negatívnych emócií a taktiež horšie známky v škole.
Výsledky výskumu budú podkladom pre ďalšie aktivity komisára pre deti vo svojej funkcii: „Z výsledkov výskumu jasne vyplýva výrazná potreba všestrannej podpory rodín, aby mohli naplniť svoje poslanie voči deťom, potreba ochrany detí pred rozpadom rodiny, pred chudobou a stratou bývania, násilím a šikanovaním, osobitne v online priestore, ale tiež pred psychickými problémami. Všetky tieto oblasti sú pre mňa veľkou prioritou v snahe, čo najviac chrániť a podporovať práva detí, ktoré vychádzajú z Dohovoru o právach detí,“ hovorí komisár pre deti Mikloško.