Medzinárodné rodičovské únosy detí

Všeobecný trend narastajúceho počtu medzinárodných rodičovských únosov detí a ich komplikovanosť sa prejavuje aj v množiacich sa podnetoch, adresovaných Komisárke pre deti. Medzinárodné rodičovské únosy detí svojimi dôsledkami rozkrývajú ďaleko hlbší sociálny, psychologický a morálny problém, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať.

V každom z týchto prípadov sú faktickými obeťami vždy bezbranné deti, ktoré často slúžia ako nástroj na riešenie manželských alebo partnerských sporov medzi dospelými. V súvislosti s týmito medzinárodnými spormi tak často u detí dochádza k narušeniu ich vnútornej stability, sú traumatizované a frustrované, často vystavené neistote z neznámeho a z konzekvencií, ktoré nastupujú v dôsledku porušenia medzinárodných pravidiel.

Potreba chrániť práva dieťaťa pri medzinárodných rodičovských únosoch je zdôraznená vo viacerých medzinárodných zmluvách. Dohovor OSN o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) vo všeobecnom článku 3 ods. 1 zakotvuje  povinnosť každého zmluvného štátu, vrátane Slovenskej republiky zabezpečiť, aby bol najlepší záujem dieťaťa riadne a konzistentne uplatňovaný v každom kroku verejnej inštitúcie, najmä  vo všetkých vykonávacích opatreniach a súdnych konaniach, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú deti s prihliadnutím najmä na okolnosti, ktoré súvisia  s individuálnymi charakteristikami dieťaťa (najmä vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti a pod). Článok 11 ods.1 Dohovoru je špecificky zameraný na povinnosti zmluvných štátov realizovať opatrenia na potieranie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nenavracania späť. Práve toto ustanovenie je zamerané na ochranu detí najmä pred rodičovskými únosmi medzi zmluvnými štátmi Dohovoru. Vzhľadom na závažnosť problematiky boli prijaté ďalšie mnohostranné dohovory alebo dvojstranné zmluvy alebo štáty pristúpili k už existujúcim mnohostranným dohovorom, prijatých na úrovni medzinárodných a regionálnych organizácií.

Práve z dôvodu neustále sa opakujúcich praktických problémov podávateľov podnetov uvádza Komisárka pre deti niektoré dôležité informácie, ktoré by mohli pomôcť predchádzať takémuto konaniu jedného z rodičov alebo mohli by byť zdrojom potrebných informácií k ďalšiemu postupu rodiča:

  1. Medzinárodný rodičovský únos dieťaťa je:
    – protiprávne premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa mimo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča alebo súhlasu súdu štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením alebo zadržaním
    – zadržanie dieťaťa v zahraničí počas dlhšej doby, než bola doba s ktorou druhý rodič súhlasil.
  2. Obvyklý pobyt dieťaťa
    Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom sa dieťa fakticky zdržiava počas dlhšej doby, t.j. miesto, kde dieťa žije, má tam lekára a je zdravotne poistené, má vytvorené rodinné a sociálne zázemie  so svojimi kamarátmi, miesto, kde dieťa chodí do predškolského alebo školského zariadenia, navštevuje tam záujmové krúžky. Štát, v ktorom sa dieťa narodilo alebo štátna príslušnosť dieťaťa, prípadne štát, v ktorom je dieťa zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), nemusí byť miestom  jeho/jej obvyklého pobytu. Presná definícia obvyklého pobytu však neexistuje a rozhodnutie, ktorý štát je/bol štátom obvyklého pobytu dieťaťa je výlučne v kompetencii príslušného súdu, ktorý o ňom rozhoduje.
  3. Súhlas s presťahovaním do iného štátu
    Súhlas s presťahovaním dieťaťa  do iného štátu musí udeliť aj druhý rodič (ak je uvedený v rodnom liste dieťaťa). Ak druhý rodič odmieta súhlas udeliť, je možné požiadať súd v štáte obvyklého pobytu dieťaťa o vyslovenie súhlasu s presťahovaním. Ide teda o nahradenie súhlasu druhého rodiča súdnym rozhodnutí, ktoré musí byť právoplatné.
  4. Špecifické orgány v oblasti medzinárodných rodičovských únosoch
    V zmysle medzinárodných dohovorov a právnych aktoch Európskej únie je špecifickým administratívnym orgánom Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných rodičovských únosov Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Ide o rozpočtovú organizáciu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorej kompetencie sú upravené v § 74 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poskytovanie potrebných informácií a pomoc pri riešení individuálnych prípadoch nájdete na web stránke: http://cipc.sk/unosy-deti/.
  5. Pôsobnosť komisára pre deti v oblasti medzinárodných rodičovských únosoch
    Podľa § 4 zákona č. 176/2015 Z.z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) komisár pre deti posudzuje na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy dodržiavanie práv dieťaťa, ďalej v rámci svojich kompetencií monitoruje dodržiavanie práv dieťaťa najmä vykonávaním nezávislého zisťovania plnenia záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov. Za týmto účelom sa v individuálnych prípadoch môže komisár pre deti zúčastniť konania podľa všeobecných predpisov o konaní pred súdmi. Podľa § 12 ods.2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) môže súd uznesením pribrať do konania aj komisára pre deti. V súlade s § 12 ods. 3 CMP je komisár pre deti v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu. Pôsobnosť komisára pre deti je v zmysle zákona limitovaná výlučne občianskymi súdnymi konaniami v Slovenskej republike (nie je možná účasť komisára pre deti napr. v konaniach v Českej republike, vo Veľkej Británii alebo v Rakúsku). Komisár pre deti v zmysle § 4 zákona spolupracuje pri výkone svojej funkcie so zahraničnými partnermi a medzinárodnými subjektmi, ktoré sa podieľajú na výkone alebo ochrane práv dieťaťa.

Záverom je potrebné uviesť, že rozpory a nezhody rodičov detí (sprevádzané často aj rôznymi prejavmi násilia v rodine), ktorí žijú v zahraničí (prípadne majú zámer odísť do zahraničia), je potrebné riešiť s príslušnými inštitúciami štátu obvyklého pobytu dieťaťa a to ihneď po vzniku problému.  Rodič, ktorý chce odísť s dieťaťom do iného štátu bez súhlasu druhého rodiča (napr. aj do Českej republiky), si musí zistiť všetky skutočnosti skôr, ako s dieťaťom/deťmi vycestuje. V opačnom prípade vystavuje dieťa, ale aj seba vážnym právnym dôsledkom súvisiacimi so súdnym návratovým konaním. V mnohých štátoch (aj v rámci Európskej únie) môže byť tento rodič aj trestne stíhaný za únos dieťaťa. Tým je takýto rodič často vylúčený z budúcej starostlivosti o svoje dieťa/deti a súd môže rozhodnúť o zverení dieťa/detí napr. druhému rodičovi alebo inej osobe. Práve tieto konania sú obzvlášť ťažko zvládnuteľné pre deti.

Aj v Slovenskej republike sa občania môžu so svojimi otázkami z tejto oblasti obrátiť na príslušné orgány. V rámci všeobecného poradenstva poskytujú informácie a usmernenie orgány sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny). Špecifickú pomoc a poradenstvo týkajúce sa aj medzinárodných rodičovských únosov poskytuje CIPC, ktoré spolupracuje v konkrétnych prípadoch s partnerskými orgánmi v zahraničí.  V prípade problémov sa môžu štátni občania SR obrátiť aj na zastupiteľské orgány Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré ich odborne usmernia. V neposlednom rade sa žiadatelia môžu obrátiť aj na komisára pre deti, ktorý v súlade so svojimi zákonnými kompetenciami, zabezpečuje dodržiavanie práv dieťaťa v súlade s medzinárodným právom.