Rodina mladého muža so zdravotným znevýhodnením požiadala komisárku pre deti o posúdenie, či prístup základnej školy počas vzdelávania ich syna bol dostatočne odborný, či škola neopomenula spoluprácu s rodinou, prípadne s inými inštitúciami pri výchove a vzdelávaní maloletého. Či nemala škola iniciovať odporúčania pre rodičov v oblasti zmeny typu školy. Rodičia zabezpečovali pre syna návštevu odborníkov a lekárov špecialistov, vzhľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie.
Z podkladových materiálov ohľadom hodnotenia žiaka, záverov z pedagogicko-psychologických vyšetrení maloletého vyplynuli viaceré otázky.
Dlhodobými cieľmi vo výchovno-vzdelávacom procese chlapca na základnej škole boli okrem iného:
- Akceptácia a rešpektovanie špecifík osobnosti uvedeného žiaka (v školskom roku 2013/2014- deviaty ročník ZŠ)
- Podporenie pozitívnej inklúzie integrovaného žiaka do majoritnej spoločnosti.
V podkladoch zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia sa uvádza, že pre učiteľov sa odporúča podporovať prijatie žiaka do kolektívu a viesť triedny kolektív k vzájomnej pomoci a podpore.
Už v piatom ročníku ZŠ signalizovala triedna učiteľka určité diskrepancie v správaní vtedy maloletého žiaka, ktoré naznačovali určité problémy so správaním maloletého žiaka (psychická labilita). Prečo to tak bolo? Zaujímal sa o to niekto zo zamestnancov školy? Zaujímali sa zamestnanci školy o správanie spolužiakov, prípadne žiakov školy k maloletému? Údajne bol maloletý šikanovaný spolužiakmi, nasvedčujú tomu správy od lekárov. Čo a kedy urobila škola, aby šikanu preverila a prijala rázne opatrenia?
V deviatej triede už o ňom vyučujúci písali, že je samotársky typ, má problémové správanie, nevhodne reaguje na napomenutia učiteľov, jeho prístup je odmietavý. V druhom polroku uvedeného školského roku ho vyučujúci hodnotili ako problémového žiaka s až agresívnym správaním. Vôbec sa na vyučovanie nepripravoval, nenosil si pomôcky, nerobil si domáce úlohy. Školský špeciálny pedagóg o ňom v hodnotení píše, že v deviatom ročníku bol v správaní agresívny a prejavoval sa v maloletom hnev. Skúmal niekto dôvody jeho správania?
Odborníci sa vyjadrili, že nie je potrebné upraviť učebné osnovy u uvedeného žiaka, ale vyučujúci signalizovali, že žiak na hodinách má problémy s čítaním, nepracuje sústredene, má rozptýlenú pozornosť, často odmieta pracovať, má pomalé tempo, veľmi rýchlo sa unaví (uvádzané už v roku 2008 – piaty ročník ZŠ). Pri čítaní, čo je základ zvnútorňovania si vedomostí vo výchovno-vzdelávacom procese sa už v roku 2008 konštatuje, že žiak nemá zvládnutú techniku čítania, reprodukcia prečítaného je nepresná a pochopenie významu je nejasné (medzi vyšetreniami a ich závermi z roku 2008 a 2007 je výrazný rozdiel, pretože v roku 2007 sa nekonštatovali problémy s čítaním – nezvládnutie techniky, neporozumenie prečítanému obsahu). Odborníci, aj po roku 2008, kedy sú konštatované výrazné problémy s čítaním a porozumením textu, odporúčajú individuálnu integráciu v bežnej ZŠ bez úpravy učebných osnov.
Vyvstáva otázka, či integrácia pre uvedeného žiaka bola naozaj najlepším záujmom pre neho samého. Taktiež sa pýtame, čo urobili odborníci v tom, aby bol prijatý do kolektívu, keď v podkladoch, ktoré sme študovali sa neustále uvádza, že bol samotár. Odmietal sa kontaktovať v kolektíve on, alebo jeho spolužiaci s ním? Pri signalizácií zmien správania a prospechu u maloletého komunikovala ZŠ s pedagogicko- psychologickou poradňou s hľadali príčiny týchto zmien? V roku 2009 bol hospitalizovaný údajne po úraze hlavy. Podľa informácií z rodiny, úraz bol spôsobený šikanou od spolužiakov. Ako to naozaj bolo v tom čase s maloletým?
Otvárame cez otázky viacero oblasti:
- Bola na maloletom páchaná v ZŠ šikana, ako to vyplýva z lekárskych správ a tvrdení od rodiny?
- Sú v školách systémové chyby pri bagatelizovaní/prehliadaní agresívneho správania žiakov (psychická alebo fyzická šikana na žiakovi)?
- Ako škola riešila údajnú šikanu, aké opatrenia prijala?
- Bola forma integrácie pre maloletého na jeho prospech?
- Kto sa zasadil za to, aby sa skúmalo, či nie je vhodnejšia iná základná škola pre maloletého?
- Máme na Slovensku dostatok základných škôl, ktoré vzdelávajú deti s takýmito špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami? Z mojej praxe môžem povedať, že nie.
- Dostávala sa maloletému dostatočná odborná podpora pri integrovanom vzdelávaní v ZŠ?
- Zamestnanci školy napĺňali odporúčania odborníkov z pedagogicko-psychologických poradní dostatočným spôsobom?
- Ako sa snažili pedagogickí pracovníci zabezpečiť prijatie maloletého do kolektívu a zabezpečiť pomoc a podporu kolektívu pre maloletého?
- Majú ZŠ vytvorené podmienky personálne, materiálne i technické na zabezpečenie plnohodnotného integrovaného vzdelávania?
Uvedené otázky sú pre verejnosť a odborníkov na zamyslenie, či sú odborníci dostatočne vnímaví vo výchovno-vzdelávacom procese a či majú dostatok priestoru na riešenie problémov, naznačených v jednotlivých otázkach.
Uvedené otázky dávame do pozornosti odbornej ale aj laickej verejnosti. Radi by sme otvorili diskusiu o vnímaní a podpore pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich integrácií v bežnom type ZŠ v zmysle, kedy je pre dieťa samotné najlepším záujmom vzdelávať sa integrovane. V prípade záujmu o zapojenie sa do diskusie uvítame vaše skúsenosti, názory na uvedenú tému. Diskutovať môžeme prostredníctvom e-mailu: info@komisarpredeti.sk s označením „Diskusia“. Ďakujem za váš záujem. S pozdravom Viera Tomanová, komisárka pre deti.
Bratislava 19.08.2020