Otázky k napĺňaniu odporúčaní odborníkov pri integrovanom vzdelávaní žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (zo zdravotným znevýhodnením)

Rodina mladého muža so zdravotným znevýhodnením požiadala komisárku pre deti o posúdenie, či prístup základnej školy počas vzdelávania ich syna bol dostatočne odborný, či škola neopomenula spoluprácu s rodinou, prípadne s inými inštitúciami pri výchove a vzdelávaní maloletého. Či nemala škola iniciovať odporúčania pre rodičov v oblasti zmeny typu školy. Rodičia zabezpečovali pre syna návštevu odborníkov a lekárov špecialistov, vzhľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie.

Z podkladových materiálov ohľadom hodnotenia žiaka, záverov z pedagogicko-psychologických vyšetrení maloletého vyplynuli viaceré otázky.

Dlhodobými cieľmi vo výchovno-vzdelávacom procese chlapca na základnej škole boli okrem iného:

  • Akceptácia a rešpektovanie špecifík osobnosti uvedeného žiaka (v školskom roku 2013/2014- deviaty ročník ZŠ)
  • Podporenie pozitívnej inklúzie integrovaného žiaka do majoritnej spoločnosti.

V podkladoch zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia sa uvádza, že pre učiteľov sa odporúča podporovať prijatie žiaka do kolektívu a viesť triedny kolektív k vzájomnej pomoci a podpore.

Už v piatom ročníku ZŠ signalizovala triedna učiteľka určité diskrepancie v správaní vtedy maloletého žiaka, ktoré naznačovali určité problémy so správaním maloletého žiaka (psychická labilita). Prečo to tak bolo? Zaujímal sa o to niekto zo zamestnancov školy? Zaujímali sa zamestnanci školy o správanie spolužiakov, prípadne žiakov školy k maloletému? Údajne bol maloletý šikanovaný spolužiakmi, nasvedčujú tomu správy od lekárov. Čo a kedy urobila škola, aby šikanu preverila a prijala rázne opatrenia?

V deviatej triede už o ňom vyučujúci písali, že je samotársky typ, má problémové správanie, nevhodne reaguje na napomenutia učiteľov, jeho prístup je odmietavý. V druhom polroku uvedeného školského roku ho vyučujúci hodnotili ako problémového žiaka s až agresívnym správaním. Vôbec sa na vyučovanie nepripravoval, nenosil si pomôcky, nerobil si domáce úlohy. Školský špeciálny pedagóg o ňom v hodnotení píše, že v deviatom ročníku bol v správaní agresívny a prejavoval sa v maloletom hnev. Skúmal niekto dôvody jeho správania?

Odborníci sa vyjadrili, že nie je potrebné upraviť učebné osnovy u uvedeného žiaka, ale vyučujúci signalizovali, že žiak na hodinách má problémy s čítaním, nepracuje sústredene, má rozptýlenú pozornosť, často odmieta pracovať, má pomalé tempo, veľmi rýchlo sa unaví (uvádzané už v roku 2008 – piaty ročník ZŠ). Pri čítaní, čo je základ zvnútorňovania si vedomostí vo výchovno-vzdelávacom procese sa už v roku 2008 konštatuje, že žiak nemá zvládnutú techniku čítania, reprodukcia prečítaného je nepresná a pochopenie významu je nejasné (medzi vyšetreniami a ich závermi z roku 2008 a 2007 je výrazný rozdiel, pretože v roku 2007 sa nekonštatovali problémy s čítaním – nezvládnutie techniky, neporozumenie prečítanému obsahu).  Odborníci, aj po roku 2008, kedy sú konštatované výrazné problémy s čítaním a porozumením textu, odporúčajú individuálnu integráciu v bežnej ZŠ bez úpravy učebných osnov.

Vyvstáva otázka, či integrácia pre uvedeného žiaka bola naozaj najlepším záujmom pre neho samého. Taktiež sa pýtame, čo urobili odborníci v tom, aby bol prijatý do kolektívu, keď v podkladoch, ktoré sme študovali sa neustále uvádza, že bol samotár. Odmietal sa kontaktovať v kolektíve on, alebo jeho spolužiaci s ním? Pri signalizácií zmien správania a prospechu u maloletého komunikovala ZŠ s pedagogicko- psychologickou poradňou s hľadali príčiny týchto zmien? V roku 2009 bol hospitalizovaný údajne po úraze hlavy. Podľa informácií z rodiny, úraz bol spôsobený šikanou od spolužiakov. Ako to naozaj bolo v tom čase s maloletým?

Otvárame cez otázky viacero oblasti:

  1. Bola na maloletom páchaná v ZŠ šikana, ako to vyplýva z lekárskych správ a tvrdení od rodiny?
  2. Sú v školách systémové chyby pri bagatelizovaní/prehliadaní agresívneho správania žiakov (psychická alebo fyzická šikana na žiakovi)?
  3. Ako škola riešila údajnú šikanu, aké opatrenia prijala?
  4. Bola forma integrácie pre maloletého na jeho prospech?
  5. Kto sa zasadil za to, aby sa skúmalo, či nie je vhodnejšia iná základná škola pre maloletého?
  6. Máme na Slovensku dostatok základných škôl, ktoré vzdelávajú deti s takýmito špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami? Z mojej praxe môžem povedať, že nie.
  7. Dostávala sa maloletému dostatočná odborná podpora pri integrovanom vzdelávaní v ZŠ?
  8. Zamestnanci školy napĺňali odporúčania odborníkov z pedagogicko-psychologických poradní dostatočným spôsobom?
  9. Ako sa snažili pedagogickí pracovníci zabezpečiť prijatie maloletého do kolektívu a zabezpečiť  pomoc a podporu kolektívu pre maloletého?
  10. Majú ZŠ vytvorené podmienky personálne, materiálne i technické na zabezpečenie plnohodnotného integrovaného vzdelávania?

 

Uvedené otázky sú pre verejnosť a odborníkov na zamyslenie, či sú odborníci dostatočne vnímaví vo výchovno-vzdelávacom procese a či majú dostatok priestoru na riešenie problémov, naznačených v jednotlivých otázkach.

Uvedené otázky dávame do pozornosti odbornej ale aj laickej verejnosti. Radi by sme otvorili diskusiu o vnímaní a podpore pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich integrácií v bežnom type ZŠ v zmysle, kedy je pre dieťa samotné najlepším záujmom vzdelávať sa integrovane. V prípade záujmu o zapojenie sa do diskusie uvítame vaše skúsenosti, názory na uvedenú tému. Diskutovať môžeme prostredníctvom e-mailu: info@komisarpredeti.sk s označením „Diskusia“. Ďakujem za váš záujem. S pozdravom Viera Tomanová, komisárka pre deti.

 

Bratislava 19.08.2020