Problém: „Syndróm zavrhnutého rodiča“

Neustále sa opakujúci problém jedného z rodičov dieťaťa pri rozpade manželstva či partnerstva a úprave vzťahov rodičov ku svojim deťom je uplatňovanie „Syndrómu zavrhnutého rodiča“ (ďalej len „SZR“). Ide o odmietanie jedného z rodičov zo strany dieťaťa.

Tento termín všeobecne používa slovenská verejnosť v systéme rozhodovania o úprave práv a povinností vo vzťahu k deťom.

Termín SZR nie je oficiálne stanovený v platnej 10. medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD – 10).

V medicínskej – psychiatrickej syndromológii, nikdy nebol vedecky preukázaný a nespĺňa kritéria dôkazu pred súdom. Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 08. 06. 2016 zabezpečilo realizáciu stretnutia odborníkov na danú tému.

Profesné organizácie, Komisárka pre deti, Verejná ochrankyňa práv a Koalícia pre deti Slovensko vyjadrili na tomto odbornom stretnutí znepokojenie zo zistenia, že koncept „syndróm zavrhnutého rodiča“ (ďalej len „SZR“, v pôvodnom anglickom názve Parental Alienation Syndrome, neskôr Parental Alienation Disorder, v skratke PAS/PAD) prenikol do slovenskej klinickej, sociálnej a súdnej praxe a negatívne ovplyvňuje rozhodovanie orgánov verejnej moci a súdov vo veciach týkajúcich sa maloletých. K uvádzanej odbornej téme sa na ministerstve spravodlivosti vyjadrili odborníci z: Slovenská komora psychológov, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, Asociácia rodinných sudcov, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Komisárka pre deti, Verejná ochrankyňa práv, Inštitút pre výskum práce a rodiny, Koalícia pre deti Slovensko.

Celé spoločné vyhlásenie môžete nájsť na:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2093

Výsledkom tohto stretnutia bolo spoločné „Vyhlásenie“, ktorým bolo odporučené vyhlásiť označenie SZR za neprípustné, vzhľadom k tomu, že je vedecky neplatné. Rodič v súvislosti s označením SZR vyžaduje od súdu, aby rozhodol, že správanie dieťaťa a jeho vzťah k rodičovi, ktorý sa stavia do role zavrhnutého rodiča, nie je opodstatnený.

V skutočnosti je potrebné zohľadniť správanie sa takéhoto rodiča, ktorý mohol priamo ovplyvniť reakciu dieťaťa, či už v dôsledku nedostatočnej empatie, rôzneho druhu násilia, vrátane sexuálneho, neúctivého, nespravodlivého či ponižujúceho konania k dieťaťu, priamo ovplyvneného alkoholovým abúzom, závislosťou na drogách, či iných toxických látkach. Taktiež môže ísť zo strany dieťaťa o ochranu druhého rodiča, a to toho rodiča, na ktorom bolo páchané násilie, či už fyzické resp. psychické.

Bližšie informácie:
Najzraniteľnejší poškodení z pohľadu judikatúry ESĽP štúdia

V kratšej podobe bola uvedená štúdia publikovaná v časopise Zo Súdnej praxe, 20, 2015, č. 6, s. 247 – 253. Súhlas vydavateľa má Úrad komisára pre deti k dispozícii.