27. feb 2021
Vítam, že jednou zo špecializovaných agend je rodinnoprávna agenda, ktorá bola dlhé roky podceňovaná, hoci podľa mojich poznatkov je rodinnoprávna agenda jednou z nosných agend na súdoch.
Nová súdna mapa je však poznačená viacerými prístupmi „od zeleného stola“, čo by po jej zavedení v predloženej podobe znamenalo značné problémy v justičnej praxi, ale aj riziko nespravodlivých rozhodnutí v dôsledku nedostatočných kapacít pre úplné zistenie skutkového stavu. K predloženému návrhu Reformy súdnej mapy uplatňujem tieto pripomienky:
- Nová súdna mapa nezohľadňuje v dostatočnej miere nevyhnutnosť ústneho pojednávania v každom jednom konaní a na každom pojednávaní. Navrhujem materiál prepracovať tak, aby toto zohľadňoval.
Zásadná pripomienka.
- „poručenecká agenda“ je agendou, kde sa konanie o dieťati vedie v podstate do jeho dospelosti resp. aj po dosiahnutí dospelosti, teda sa konania opakujú, títo účastníci teda v žiadnom prípade nechodia na súd „priemerne raz za „život“. Toto materiál neberie do úvahy. Žiadam preto túto okolnosť vziať do úvahy jednak pri uvažovanej reorganizácii sídiel a počtu krajských súdov a tiež pri počtoch sudcov rodinnoprávnej agendy.
Zásadná pripomienka.
- Odporúčam bližšie definovať vecný okruh právnych vzťahov, ktoré budú patriť do rodinnoprávnej agendy. Zastávam názor, že z týchto vzťahov by mali byť vylúčené majetkoprávne veci (napr. BSM a pod.).
Zásadná pripomienka.
- Na druhej strane žiadam, aby agenda únosov detí zostala na súdoch, ktoré ju vybavujú doteraz.
- Redukovanie krajských súdov bude mať negatívny vplyv na dostupnosť účastníkov konania, ktorými sú sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Títo účastníci spravidla nevlastnia automobil; budú preto nútení cestovať zo vzdialených lokalít, niekedy aj viackrát prestupovať, prenocovať v hoteli, čo je náročné predovšetkým finančne a tiež časovo. Tiež im vzniknú dodatočné náklady na cestovné a nocľažné advokátov. Dávam do pozornosti, že práve v rodinných veciach, vzhľadom na špecifiká agendy (napr. potrebu dopĺňania dokazovania v odvolacom konaní), odvolacie senáty vzhľadom na dynamiku rodinných vzťahov v plynutí času najčastejšie nariaďujú pojednávania. Pri rozhodovaní aj odvolací súd potrebuje byť bližšie k deťom; t. j. mať možnosť poznať prostredie, sociálne zázemie a pomery dieťaťa, aby sa deti nestávali neosobným objektom, ale boli skutočne plnohodnotným subjektom práva v konaní na všetkých stupňoch. Preto žiadam nepristupovať k reorganizácii počtu a sídiel krajských súdov.
Zásadná pripomienka.
- Z materiálu nie je zrejmé, či sa uvažuje aj o novom usporiadaní úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrady PSVR“), najmä ako bude zabezpečené vykonávanie a sociálnoprávnej ochrany dieťaťa vrátane kolízneho opatrovníctva v zmenených podmienkach. Pri súčasnej skladbe úradov PSVR a ich aktuálnom postavení a pôsobení v súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých detí vyvstáva totiž množstvo praktických problémov. Úrady PSVR plnia veľmi významnú a dôležitú úlohu v rámci súdnych konaní, či už v postavení kolízneho opatrovníka, alebo ako účastníkov konaní vo veciach, ktoré im vyplývajú z povinností, ktoré plnia v rámci sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Pod ich agendu patrí o. i. práca s ohrozenými rodinami, náhradná starostlivosť, agenda rodičovského konfliktu a sociálna kuratela detí, v súvislosti s ktorou sa ich činnosť neobmedzuje len na civilné konania, ale zúčastňujú sa aj trestných konaní – pri trestnej činnosti maloletých. Navrhovaná nová sieť 30 okresných súdov sa pri doposiaľ zaužívanej praxi úradu PSVR práce týka 20 zo 46 úradov, resp. 25 pracovísk. Je nevyhnutné zachovať doterajšiu prax, keď sa súdneho konania týkajúceho dieťaťa zúčastňoval, okrem zástupov v mimoriadnych prípadoch, v zásade určený zamestnanec úradu PSVR, ktorý dlhodobo osobne pracoval s rodinou, či dieťaťom, t.j. osobne poznal pomery v rodine, zúčastňoval sa na navrhovanej a realizovanej odbornej pomoci, čím bola garantovaná ochrana práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, keďže výstupný návrh kolízneho opatrovníka bol založený na dostatočnom poznaní situácie dieťaťa a jeho rodiny. Novou súdnou mapou nebude paradoxne možné zabezpečiť a udržať uvedenú existujúcu špecializáciu pracovníkov prvého kontaktu, keď napr. nebude garantované zastupovanie dieťaťa na pojednávaní súdu tým pracovníkom, ktorý rodinu dôkladne pozná. Z praktických dôvodov - v záujme predídenia paralyzácie inej činnosti úradu - budú totiž musieť úrady pristúpiť k tomu, že sa všetkých pojednávaní v jednom dni zúčastní jeden zamestnanec, ktorý bude vychádzať nie z osobnej znalosti pomerov, ale výlučne zo spisu. Toto bude mať za následok zvýšenú formálnosť jeho činnosti, čo nie je v súlade so záujmami detí. Potreba a nevyhnutnosť účasti pracovníka úradu PSVR, ktorý s rodinou pracuje, sa zvyšuje pri novej praxi inšpirovanej tzv. cochemským modelom, ktorá sa na pilotných súdoch zavádza od r. 2018 v rámci projektu Procesno-organizačný audit justície pod názvom „Vhodné podmienky na súde pre rodinnoprávnu agendu“. Zmena súdnej mapy bude mať zásadný a mimoriadne neefektívny vplyv na pracovný časový fond zamestnancov úradov PSVR, na ich finančné náklady súvisiace s dochádzaním na vzdialenejšie súdy, často s obmedzeným, resp. nedostatočným dopravným spojením, a tiež na potrebu zabezpečenia chodu úradov PSVR v ostatnej agende, ktorým v dôsledku presunu na súdy a účasti na súdnych úkonoch hrozí ochromenie ich ostatnej činnosti a tiež zníženie kvality a dostupnosti nimi poskytovaných služieb verejnosti. Navrhujem po rokovaní s MPSVR SR a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vysporiadať sa s týmto problémom.
Zásadná pripomienka.
- Materiál je založený na elektronizácii justície. Avšak návrh nezohľadnil reálne pokrytie Slovenskej republiky internetom, ani skutočnosť aké percento obyvateľov Slovenskej republiky je schopné s internetom pracovať a v neposlednom rade vôbec nezohľadňuje možnosť prístupu obyčajného občana do systému elektronického spisu a opätovne nezohľadňuje už vyššie spomínanú masu účastníkov zo znevýhodneného sociálneho prostredia. Takto by boli uvedení účastníci konania v každom jednom prípade nútení nechať sa zastupovať advokátom, čo bude spôsobovať ďalšie dodatočné finančné náklady spojené so súdnym konaním, na ktoré tieto skupiny obyvateľstva nemajú prostriedky. Z týchto dôvodov by bolo významne oslabené ústavné právo na súdnu ochranu značnej časti tejto časti obyvateľstva, čo by sa dalo vyhodnotiť aj ako apartheidný prístup. Okrem toho nie je povinnosťou občana vlastniť PC, mať internet a ni ovládať digitálne technológie.
Zásadná pripomienka.