Vyjadrenie komisárky pre deti k pochybnostiam poslancov

Vyjadrenie komisárky pre deti k pochybnostiam poslancov

vzneseným na poslaneckom prieskume

 

  1. Ústavný a zákonný rámec kompetencií poslancov

pri výkone poslaneckého prieskumu

 

Poslanci výboru NR SR majú na základe § 63a zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.  o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“)  právo vykonať poslanecký prieskum, aby zistili, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade. Subjekty, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu,  sú povinné  poslancom poskytnúť  informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s poslaneckým prieskumom a na žiadosť ich prijať.

Z uvedenej citácie rokovacieho poriadku a v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),  podľa ktorého štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nespochybniteľne  vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona, vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu, a to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu  subjektívna úvaha poslanca, „ako by to malo byť podľa jeho názoru lepšie“. Ak objekt  poslaneckého prieskumu preukázal, že zákon neporušil, nemá poslanec ústavný  a ani zákonný priestor na úvahu o svojich subjektívnych dojmoch o tom, že skúmaný objekt  nekoná „správne“.

 

Ak by poslanci vo svojich záveroch z poslaneckého prieskumu uviedli  svoje subjektívne úvahy, ktoré nie sú podložené porušeniami konkrétneho ustanovenia príslušného zákona objektom poslaneckého prieskumu, dopustili by sa oni sami konania v  rozpore s mandátom, ktorý majú na základe ústavy  a § 63a) rokovacieho poriadku, a teda by konali v rozpore s ústavou a  so zákonom.

 

 

  1. Zákonný rámec práv a povinností komisárky pri výkone jej činnosti

 

  1. Komisárka pre deti (ďalej len „komisárka“) je pri svojej činnosti viazaná ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi, Dohovorom OSN o právach dieťaťa (ďalej len „dohovor“), ktorým je Slovenská republika viazaná a ktorý má na základe čl. 7 ods. 5 prednosť pred zákonmi, ako aj opčnými protokolmi na vykonanie dohovoru.

Postavenie a pôsobnosť komisára upravuje zákon.  Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o komisárovi“) upravuje postavenie komisára ako  nezávislého  orgánu, ktorý svoju pôsobnosť vykonáva oddelene od iných orgánov, ktorým osobitný predpis ustanovuje kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv. Ustanovenie  § 2 zákona jednoznačne deklaruje nezávislosť postavenia komisára v súlade s prílohou rezolúcie 48/134 Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 1993 o Vnútroštátnych inštitúciách na presadzovanie a ochranu ľudských práv (tzv. Parížske princípy) „Zloženie a záruka nezávislosti a plurality“. „Vzhľadom na skutočnosť, že komisár sa podieľa na ochrane práv podporou a presadzovaním práv osobitne zaručených špecifickým skupinám, ktorými sú deti, medzinárodnými dohovormi, jeho nezávislosť okrem iného spočíva aj v tom, že orgány verejnej moci nemôžu zasiahnuť do výkonu jeho pôsobnosti či oprávnení. Bude výlučne na komisárovi kedy a ako uplatní svoju právomoc vymedzenú  zákonom o komisárovi, a teda pri výkone svojej funkcie je nezávislý a svoje oprávnenia vykonáva oddelene od iných orgánov.“[1])  Znamená to, že žiadny orgán štátnej moci nemôže vydávať komisárovi pokyny či návrhy alebo odporúčania na spôsob vybavenia vecí  zverených do pôsobnosti komisára. To môže výlučne zákon alebo dohovor.

Komisár sa podieľa podľa § 2 ods. 1 zákona o komisárovi na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa § 2 ods. 3 zákona o komisárovi má každý právo obrátiť sa na komisára vo veci porušovania práv dieťaťa alebo ohrozovania práv dieťaťa. Pôsobnosť komisára je vo vzťahu k verejným orgánom a neverejným subjektom, upravená v § 3 zákona o komisárovi, pričom v odseku 2 zároveň vymedzuje negatívnu pôsobnosť vo vzťahu k súdom, prokuratúre Národnej rade SR, a ďalším inštitúciám.

Vecnú pôsobnosť komisára vymedzuje § 4 zákona o komisárovi tak, že všetky zákonom vymedzené aktivity komisára sú orientované výlučne na presadzovanie a monitorovanie práv a záujmov dieťaťa; teda nie rodičov dieťaťa, ani iných zákonných zástupcov dieťaťa ani iných osôb.

 

Zákon jasne vymedzuje pôsobnosť komisára na „presadzovanie“ a „monitorovanie“. Zákon nepriznáva komisárovi rozhodovaciu právomoc vo veciach ochrany práv dieťaťa, toto prislúcha súdu, resp. čiastočne a v obmedzenom rozsahu aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

 

  1. Úrad komisára pre deti (ďalej len „úrad“) je zriadený zákonom o komisárovi (§ 6) ako štátna organizácia bez špecifikácie právnej formy (tzv. inštitúcia „sui generis“), ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, nemá nadriadený orgán a jej činnosť je dotovaná z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Úrad plní úlohy spojené s odborným, organizačným a materiálno-technickým zabezpečením činnosti komisára. Štatutárnym orgánom úradu je komisár ( § 6 ods. 3).

Pri hospodárení s majetkom štátu v správe úradu a s finančnými prostriedkami sa úrad riadi viacerými zákonmi.[2])

Zamestnanci úradu nemajú status štátneho zamestnanca podľa zákona o štátnej službe, ich pracovnoprávne pomery sa riadia Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

 

  • Podklady pre poslanecký prieskum

 

  1. Komisárka napriek opakovanej požiadavke poslancov neposkytla poslancom spisy detských klientov. Spisy obsahujú citlivé informácie z najintímnejšieho rodinného života detí a ich rodičov, lekárske posudky, psychiatrické a psychologické posudky detí a ich rodičov, vyjadrenia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny o rodinných pomeroch jednotlivých rodičov,  ako aj iné závažné informácie, ktoré sú chránené viacerými zákonmi.  Ak by sme poslancom zverejnili chránené informácie klientov, konali by sme protiprávne, za čo by hrozili sankcie uložené jednak Úradom na ochranu osobných údajov, ale aj civilné žaloby zo strany klientov.
  2. Komisárka nedala poslancom k dispozícii pracovné zmluvy zamestnancov ani dohody o pracovnej činnosti externých zamestnancov z dôvodu ochrany osobných údajov[3]). So súhlasom dotknutého zamestnanca bola k dispozícii jedna dohoda o pracovnej činnosti a so súhlasom iného zamestnanca (vzdialenejšieho príbuzného komisárky) príloha k pracovnej zmluve (opis činnosti).
  3. Poslancom boli predložené na nahliadnutie výkazy práce externých zamestnancov za rok 2019, ktoré dokazujú, že činnosť externých zamestnancov nie je totožná s pracovným zaradením interných zamestnancov, ani so službami zazmluvnených spoločností.
  4. Poslancom boli predložené požadované zmluvy o službách.
  5. Poslancom bola predložená e-mailová komunikácie medzi úradom a Úradom verejného zdravotníctva a e-mailová žiadosť o zverejnenie oznámenia úradu adresovaná TASR; oba tieto dokumenty vo vzájomnej obsahovej súvislosti dokazujú, že komisárka nenabádala rodičov počas vyhlásenej mimoriadnej situácie k nestretávaniu sa s deťmi.
  6. Poslancom boli odovzdané kópie listov komisárky na ministra vnútra a predsedu Ústredného krízového štábu, na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, na predsedu Úradu verejného zdravotníctva s požiadavkou o riešenie situácie detí počas mimoriadnej situácie.
  7. Poslancom bol odovzdaný na tento účel vypracovaný zoznam zahraničných pracovných ciest za rok 2019, s menoslovom účastníkov , miestom a účelom konania ZPC.
  8. Poslancom boli odovzdané štatistické údaje o počte spisov za rok 2019 a vstupov do súdnych konaní a o počte zastupovaní rodičov advokátom A. G.
  9. Poslanci odmietli poskytnúť úradu sťažnosti a iné podania na činnosť komisárky a úradu, ktorými údajne disponujú, a to aj napriek výslovnej požiadavke komisárky. Komisárke neposkytli ani obsah uvádzaných podaní.

 

  1. Otázky súvisiace s prevádzkou úradu,

personalistikou a hospodárením

 

  1. K otázke výberu služieb prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti STONET, s. r. o..

 

  1. Odmietam pochybnosti o nezákonnom výbere dodávateľskej spoločnosti na služby IT poradenstva v oblasti informačných systémov, serverov a sieťových zariadení.

 

Cena za poskytované služby je podľa zverejnenej zmluvy 4950,- eur s DPH, t. j. 4125,- € bez DPH.  Ustanovenie § 1 ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) umožňuje verejnému obstarávateľovi obstarať tovary a služby aj bez určeného spôsobu verejného obstarávania, ak cena za služby  bez DPH  nedosahuje  sumu  5000,- eur, čo je v tomto prípade. Obviňovanie p. poslankyne Marcinkovej, že cena služieb je tesne pod zákonným limitom nemá žiadne opodstatnenie, pretože je o 875,- eur pod limitom.

Dôkaz: zverejnená zmluva, zákon o verejnom obstarávaní.

 

Záver: Zákon o verejnom obstarávaní úrad neporušil.

  1. K otázke pochybností, či nebol prekročený zákonom ustanovený limit tovarov a služieb dodávateľskou spoločnosťou STONET, s. r. o..

 

Odmietam podozrenia vyslovené na poslaneckom prieskume, že sme mali prekročiť za služby uvedenej spoločnosti limit, pre ktorý zákon nevyžaduje zákonom ustanovený spôsob verejného obstarávania.

 

Úrad je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Keď verejný obstarávateľ obstaráva tovary alebo služby, je povinný  dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Z dôvodu transparentnosti  boli vytvorené takzvané CPV kódy, ktoré sa zhodujú s pravidlami EÚ  (viď:  https://simap.ted.europa.eu/sk/cpv).   Tieto kódy slúžia na to, aby verejný obstarávateľ vedel  pomerne jednoducho identifikovať predmet obstarávania  a zaradiť obstarávané tovary alebo služby  do správnej kolónky. Je to tiež výhodné v rozpočtovaní na ďalšie roky.

CPV kódy môžu, ale nemusia  zlučovať tovar a služby, a sú rozdelené do oblastí (úsekov, odvetví…). Prvé trojčíslie kódu hovorí práve o ňom. Na základe neho sa tiež obstarávajú tovary, služby licencieZákon zároveň pripúšťa tovary a služby rozdielne  identifikované  podľa prvého trojčíslia  CPV rozdeliť  na osobitné samostatné zákazky, a to aj keď ide o rovnakého dodávateľa.  V takom prípade sa sumy jednotlivých zákaziek nesčítavajú, ale sa posudzujú každá samostatne, t. j. či každá zákazka osobitne nedosiahne sumu 5 000,- eur bez DPH. Ak verejný obstarávateľ  prekročí za jeden kalendárny rok pri samostatnej zákazke s rozdielnym prvým trojčíslím CPV sumu 5000,- € bez DPH, musí na ďalšie tovary, služby a licencie robiť zákonom určený  spôsob verejného obstarávania. Pokiaľ verejný obstarávateľ zákonom ustanovený limit neprekročí, nemusí robiť ani prieskum trhu[4]).  Suma je vždy uvádzaná bez DPH, pretože na rôzne tovary, služby a licencie a autorské diela je uvalená rozdielna sadzba DPH.

Zoznam CPV kódov je zverejnený na: https://www.uvostat.sk/cpvkody

 

V zmluve o poskytovaní služieb IT poradenstva v oblasti informačných systémov, serverov a sieťových zariadení uzatvorenej  medzi úradom a spoločnosťou STONET, s.r.o. (ďalej len „zmluva“) sú  obsiahnuté nasledovné kódy, respektíve oblasti:

72514000-1 Správa výpočtových zariadení

72514100-2 Správa výpočtových zariadení zahŕňajúcich prevádzku počítačov

72514300-4 Správa výpočtových zariadení na údržbu počítačových systémov

72540000-2 Služby pri zdokonaľovaní (upgrade) počítačov

72541000-9 Služby pri rozširovaní počítačov

72541100-0 Služby pri rozširovaní pamäte

72590000-7 Profesionálne služby súvisiace s počítačmi

72600000-6 Počítačové podporné služby a poradenstvo

72610000-9 Počítačové podporné služby

72611000-6 Technické počítačové podporné služby

72700000-7 Služby pre počítačové siete

72710000-0 Služby pre lokálne siete LAN

72720000-3 Služby pre siete typu WAN

72800000-8 Služby týkajúce sa auditu a skúšania počítačov

72810000-1 Služby pri audite počítačov

72820000-4 Testovanie počítačov

72900000-9 Služby týkajúce sa zálohovania počítačov a úpravy počítačov podľa katalógu

72910000-2 Zálohovanie počítačov

72920000-5 Úprava počítača podľa katalógu.

 

Celkovo sú teda v zmluve so spoločnosťou STONET, s.r.o. obsiahnuté kódy 725, 726, 727, 728 a 729.  To znamená, že v rámci jednej zmluvy je obsiahnutých 5 oblastí CPV kódov, vďaka čomu úrad významne šetrí finančné prostriedky štátu.

Služby a tovary identifikované kódmi s rozdielnym prvým trojčíslím sa nemusia sčítavať do celkovej sumy jednej zákazky, ale sa môžu na účely limitu 5000,- eur bez DPH posudzovať aj oddelene ako samostatné zákazky.

Úrad v roku 2019 obstarával  od spoločnosti Stonet, s.r.o. Šúrska 5, 900 01 Modra, IČO: 35 957 085  mimo zmluvy aj ďalšie predmety plnenia zákaziek, ktoré z hľadiska posúdenia otázky existencie časovej, miestnej a vecnej/funkčnej súvislosti medzi jednotlivými samostatne zadanými zákazkami a tiež skutočnosťou, že súčtom predpokladaných hodnôt týchto zákaziek nedošlo k prekročeniu finančného limitu, ktorý by sa na zákazku zadávanú prostredníctvom samostatne zadávaných zákaziek vzťahoval.

 Je vecou verejného obstarávateľa zvážiť, či je predmet zákazky tvorený plneniami rovnakej povahy, resp. plneniami, ktoré svojou povahou (charakterom) neoddeliteľne spolu súvisia, a na základe tohto ďalej posúdiť, či je potrebné takéto plnenia obstarávať v rámci jednej zákazky, resp. v rámci jednej zákazky rozdelenej na časti, alebo či majú byť tieto plnenia obstarávané samostatne.

Verejný obstarávateľ pri zadaní každej zákazky overoval možnosti na trhu – telefonicky alebo na internete. Z hľadiska dodržania princípu efektívnosti a hospodárnosti vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu bola ponuka spoločnosti Stonet, s.r.o. pre verejného obstarávateľa cenovo výhodná a zároveň na vysokej kvalitatívnej úrovni, spoľahlivosti a zabezpečenia kontinuity dodávaných zariadení a bezproblémového plynulého chodu úradu.

Podľa § 1 ods. 14 sa zákon o verejnom obstarávaní nevzťahuje  na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000,- eur (bez DPH) v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

 

Úrad v roku 2019 zadal spoločnosti STONET, s.r.o. nasledovné zákazky:

Rozpis faktúr na základe osobitných objednávok na dodávku tovarov a služieb objednaných  u spoločnosti STONET s.r.o. podľa CPV kódov v súvislosti s verejným obstaraním tovarov a služieb:

 

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190017

CPV: 302 – T0w – Logitech Wireless Combo mk235 CZ/SK = 1ks = 28 € bez DPH = 33,60 € s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190312

    CPV: 725 – S0s – poskytovanie IT služieb podľa zmluvy  = 1ks = 1020,8333 bez DPH  = 1225 s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190394

CPV: 302 – T0a – Lenovo ThinkCentre M630e TIN i3-8145U, 4GB, 128 GB, Win 10 Pro = 1ks = 400 €   bez DPH = 480 € s DPH

CPV: 302 – T0a – Toner HP CE401A, 402A, 403A – Cyan, Yellow, Magenta, originál, cca 6000 nstr = 1ks = 170 € bez DPH = 204 € s DPH

CPV: 482 – T0a – Office 365 Business            Premium OLP NL = 4ks = 504 € bez DPH = 604,80 € s DPH

CPV: 302 – T0a – Toner HP CE40X, čierny, originál, s vysokou vyťaženosťou, cca 11000nstr = 2ks = 342 € bez DPH = 410 € s DPH

CPV: 302 – T0w – odpadová nádoba pre MFP HP Pro M570 – CE254A = 1ks = 19,20 € bez DPH = 23,04 €  s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190450

CPV: 725 – S0s – poskytovanie IT služieb podľa zmluvy  = 1ks           = 1020,8333 bez DPH = 1225 s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190455

CPV: 487 – T0a – ESET Endpoint protection Standard pre 5 – 25 pc GOV, rozšírenie licencie pre 14 PC =      1ks = 252 € bez DPH = 302,40 € s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190566

CPV: 302 – T0a – 8GB Kingston DataTraveler Locker s HW šifrovaním = 15 ks = 240 € bez DPH = 288  s DPH

CPV: 302 – T0a – Monitor Philips 23,8 FHD IPS 243V7Q = 1ks = 110 € bez DPH = 132 € s DPH

CPV: 302 – T0a – bezdrôtový set klávesnice a myši Logitech Wireless Combo MK 270 s AES šifrovaním CZ/SK = 3 ks = 96 € bez DPH = 115,20 € s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190607

CPV: 725 – S0s – poskytovanie IT služieb podľa zmluvy  = 1ks           = 1020,8333 bez DPH = 1225 s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190609

CPV: 397 – T0om – Kávovar Delonghi ECAM 353.75w = 1ks = 495,8333 € bez DPH = 595,0033 € s DPH

CPV: 397 – T0om – Rýchlovarná kanvica Bosch TWK 7801 – 1,7l nerez = 1ks = 33,25 bez DPH = 39,90 s DPH

  • Zákazka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, dodanie tovarov: Faktúra č. 20190608

CPV: 302 – T0a – HP LaserJet MFP M436nda (A3, 23/12 ppm A4/A3, USB, Ethernet, Print/Scan/Copy, Duplex, ADF) = 1ks = 905 € bez DPH = 1086 € s DPH

CPV: 302 – T0a – 3r záruka onsite, NBD na HP tlačiareň A3 = 1ks = 300 € bez DPH = 360 € s DPH

CPV: 302 – T0a – HP Originálna čierna tonerová kazeta HP 56X (CF256X) LaserJet s vysokou výťažnosťou (12 300 strán ) = 2ks = 100 € bez DPH = 120 € s DPH

CPV: 302 – T0a – Logitech wireless combo MK270 – SK/CZ – 2,4 GHZ – EER = 11ks = 346,50 € bez DPH = 415,80 € s DPH

CPV: 302 – T0a – HP ProDesk 400 G5 MT, i3-8100, 8GB, SSD 256GB, DVDRW, W10Pro, 1Y – 4NU29EA = 1ks = 550 € bez DPH = 660 € s DPH

CPV: 302 – T0a – HP Care Pack U6578E – Oprava u zákazníka nasledujúci pracovný deň, 3 roky = 1ks = 25 € bez DPH = 30 € s DPH

CPV: 302 – T0a – Dell Professional P2719H 27″ IPS Full HD 8ms 1000:1 VGA HDMI USB DP Čierny, 36m =1ks = 204 € bez DPH = 244,80 € s DPH

CPV: 323 – T0a – Logitech Speakers Z130 – BLACK – ANALOG – PLUGC – EMEA = 1ks = 23,20 € bez DPH = 27,84 € s DPH

CPV: 302 – T0a – HP Čierny Toner pre HP LaserJet M551 – 507X (CE400X)/11.000 str/ = 1ks = 175 € bez DPH = 210 € s DPH

 

Výdavky na zákazky na základe objednávok za rok 2019 podľa jednotlivých CPV kódov:

  • CPV : 302

28 € bez DPH = 33,60 € s DPH

400 € bez DPH = 480 € s DPH

170 € bez DPH = 204 € s DPH

342 € bez DPH = 410 € s DPH

19,20 € bez DPH = 23,04 € s DPH

240 € bez DPH = 288 s DPH

110 € bez DPH = 132 € s DPH

96 € bez DPH = 115,20 € s DPH

905 € bez DPH = 1086 € s DPH

300 € bez DPH = 360 € s DPH

100 € bez DPH = 120 € s DPH

346,50 € bez DPH = 415,80 € s DPH

550 € bez DPH = 660 € s DPH

25 € bez DPH = 30 € s DPH

204 € bez DPH = 244,80 € s DPH

175 € bez DPH = 210 € s DPH

SPOLU = 4010,70 € bez DPH = 4812,84 € s DPH

  • CPV : 725

1020,8333 € bez DPH = 1225 € s DPH

1020,8333 € bez DPH = 1225 € s DPH

1020,8333 € bez DPH = 1225 € s DPH

SPOLU = 3062,50 € bez DPH = 3675 € s DPH

  • CPV : 482

504 € bez DPH = 604,80 € s DPH

SPOLU = 504 € bez DPH = 604,80 € s DPH

  • CPV : 487

252 € bez DPH = 302,40 €

SPOLU = 252 € bez DPH = 302,40 € s DPH

  • CPV : 397

495,8333 € bez DPH = 595,0033 € s DPH

33,25 bez DPH = 39,90 s DPH

SPOLU = 529 € bez DPH = 634,9033 € s DPH

  • CPV : 323

23,20 € bez DPH = 27,84 € s DPH

SPOLU : 23,20 € bez DPH = 27,84 € s DPH

 

Dôkaz:  Zmluva o poskytovaní služieb IT poradenstva v oblasti informačných systémov, serverov a sieťových zariadení uzatvorená medzi úradom a spoločnosťou  STONET, s.r.o.; objednávky na tovary a služby zverejnené na webovom sídle úradu; § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní, zoznam CPV kódov, hlavný slovník CPV kódov.

 

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že ani jedna zákazka identifikovaná príslušným prvým trojčíslím CPV kódu (na základe osobitných objednávok mimo zmluvy so spoločnosťou STONET, s.r.o.) nedosiahla zákonný limit 5000,- eur bez DPH, a teda že v súlade s § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní nebolo potrebné vykonať kvalifikovaný prieskum trhu, či iný spôsob verejného obstarávania.

 

Záver: Zákon o verejnom obstarávaní úrad neporušil.

 

  1. K otázke licencií na viacerých zariadeniach

 

Odmietam domnienku pani poslankyne Marcinkovej, že  postačuje jedna licencia na všetky PC v úrade.

Ak niekto jednu licenciu používa na viacerých zariadeniach, je to trestný čin a krádež duševného vlastníctva (software). Microsoft licencovanie je veľmi zložité. Existujú OEM licencie, firemné multilicencie, cloudové licencie, OPL, CLA.

         Na úrade  sa používa Microsoft Office 365 licencia. Tá sa licencuje na používateľa, nie na zariadenie. Nezahŕňa iba kancelársky balík Office, ale aj naviazané aplikácie, respektíve služby Microsoftu, ktoré úrad využíva, napríklad SharePoint (zdieľanie, verziovanie a zálohovanie súborov,) a Exchange (e-mailové služby), Skype for business (volanie do zahraničia), Planner a Teams (INTRANER, respektíve porady online). Ak je požiadavka, tak samotný server (železo) na samotný Exchange stojí cca 8 000-10 000,- € bez DPH, licencia na 16 používateľov cca 3000,- € bez DPH. V cene nie je zahrnutý prenájom RACKového miesta, zaplatenie internetu a elektriky v serverovni, ani služby s tým spojené, ako napríklad údržba, aktualizácie a podobne. Čo sa Sharepointu týka, ten vychádza na železo približne rovnako, licencie stoja asi dvojnásobne. (To hovoríme o užívateľských, nie na zariadenie).

 

Dôkaz: zverejnená zmluva; príloha k zmluve poskytnutá poslancom a zverejnené objednávky a faktúry na tovary a služby; zákon o verejnom obstarávaní.

 

Záver: Úrad zákon neporušil.

 

  1. K údajnému porušeniu zákona nezverejnením prílohy k zmluve STONET, s.r.o.

 

Odmietam domnienku, že by úrad porušil zákon spôsobom, že nebola nezverejnená príloha k zmluve, ktorou je špecifikácia služieb. Ide o ochranu bezpečnosti dát.

Príloha k zmluve, ktorá má charakter technickej špecifikácie používaných IT systémov, nie je zverejnená  na základe § 5a ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého  sa nemusia zverejniť časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy. Údaje, ktoré sú v prílohe zmluvy neodporúča ani CSIRT (Jednotka pre riešenie počítačových incidentov) a ani NBÚ (Oddelenie SK-CERT). Na základe týchto informácii totiž môžu útočníci zneužiť infraštruktúru úradu na to, aby sa dostali aj do iných zariadení štátnej správy.[5]) Je preto žiadúce, aby bolo verejne známe iba minimum informácii, rovnako používatelia nemusia vedieť, na akých systémoch bežia a ako sa spravujú na pozadí. (Rovnako sa nevie, na akom operačnom systéme a akých serveroch beží Google alebo Facebook; ani len to, kde sa nachádzajú ich servery a infraštruktúra.)

CSIRT.SK na svojom webovom sídle uvádza tiež: „Informačné systémy verejnej správy musia byť v súlade s platnými štandardmi na základe zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Tieto štandardy sú vydávané všeobecne záväzným právnym predpisom v podobne výnosu Ministerstva financií SR.[6]

Podrobné informácie týkajúce sa štandardov pre informačné systémy verejnej správy možno nájsť na portáli www.informatizácia.sk prevádzkovanom Ministerstvom financií SR, ktoré je v súčasnosti kompetentným orgánom pre oblasť štandardizácie IS verejnej správy.

Úrad komisára pre deti toto všetko spĺňa, navyše je všetko nastavené v súlade s ISO 27000:2018

https://www.csirt.gov.sk/informacna-bezpecnost/standardy-a-legislativa/isoiec-814.html  

 

Záver: Nezverejnením prílohy k označenej zmluve postupoval úrad v súlade s uvedenými predpismi a zákon neporušil.

 

  1. K obsadzovaniu pracovných miest v úrade

 

Odmietam domnienky, že by som porušila zákon pri obsadzovaní pracovných miest uchádzačmi o zamestnanie.

 

  1. Pri obsadzovaní zamestnancov úrad vždy vyberá tých najlepších a ani raz neporušil zákon. Právne vzťahy zamestnancov úradu sa neriadia zákonom o štátnej službe, kde je povinné výberové konanie na zamestnancov. Žiadny zákon  neukladá úradu zverejňovať ponuky práce v médiách ani žiadny iný typ výberu zamestnancov. Ponuky práce uskutočňujeme inou metodikou, napríklad referenciami o zamestnancoch u ich bývalých zamestnávateľov (ak sa zamestnanec iniciatívne uchádzal o prácu v úrade) alebo priamym oslovením skúsených odborníkov, o ktorých práci máme osobné poznatky. Výber metódy obsadzovania zamestnancov je výhradným právom štatutárneho orgánu, ktorého dlhodobá riadiaca prax v sociálnej oblasti je v našom prípade dostatočnou skúsenosťou pre odhad kompetenčných schopností uchádzača o zamestnanie. Ako komisárka som zodpovedná za výber zamestnancov a v záujme kvalifikovaného výkonu práce úradu preferujem zamestnancov,  o ktorých kvalite výsledkov práce som mala v minulosti možnosť osobne sa presvedčiť. V skúmanom období má prevažná časť odborných zamestnancov III. stupeň  vysokoškolského vzdelania a ostatní II. stupeň vysokoškolského vzdelania, všetci v príslušnom odbore a okrem jedného zamestnanca (ktorý sa ale osvedčil počas polročnej skúšobnej doby) každý zamestnanec mal už pred nástupom do úradu potrebnú viacročnú odbornú prax pre prácu, ktorú vykonáva.

 

  1. V súvislosti so zamestnávaním rodinných príslušníkov poukazujem na to, že žiadny zákon nezakazuje zamestnávať v úrade príbuzných. Zamestnanec PhDr. A.   PhD. a ani Ing. Ľ. K., bývalý externý spolupracovník, (ktorý na základe dohody mimo pracovného pomeru zastupoval časť agendy zamestnankyne počas jej dlhodobej práceneschopnosti), nie sú blízkymi osobami (vymedzenými v Občianskom zákonníku) vo vzťahu ku mne,  nie sú zaradení do mojej  priamej podriadenosti  a ani nepodliehajú mojej pokladničnej kontrole ani účtovnej kontrole. Zároveň odmietam špekulácie o tom, že by zamestnanec PhDr. A. K., PhD. bol akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovaný oproti iným zamestnancom. Subjektívna úvaha niektorých poslancov o nevhodnosti zamestnávať vzdialenejších príbuzných štatutárneho orgánu v tomto prípade zjavne vykazuje znaky nedovoleného diskriminačného zaobchádzania, nie je podložená žiadnym zákonom a  je v rozpore s princípmi rovnakého prístupu k zamestnaniu a s ústavným právom na prácu.

 

Záver: Pri výbere a obsadzovaní zamestnancov úrad neporušil žiadny zákon. Zamestnávaním príbuzných komisárky, ktorí však nie sú blízkymi osobami,  nebol porušený zákon.

 

  1. K zamestnávaniu zamestnanca T. K., ktorý je zároveň zamestnaný v spoločnosti, ktorá je dodávateľom služieb IT poradenstva v oblasti informačných systémov, serverov a sieťových zariadení.

 

Odmietam špekulácie, že by úrad porušil zákon, keď externou formou zamestnáva zamestnanca, ktorý je zároveň zamestnaný v spoločnosti, ktorá je dodávateľom uvedených služieb.

 

Žiadny zákon nezakazuje úradu externou formou zamestnávať zamestnanca spoločnosti, s ktorou má úrad uzatvorenú dodávateľskú zmluvu, ak predmetom prác externého zamestnanca nie sú práce identické  s predmetom  zmluvy s dodávateľom služieb, u ktorého je tento pracovník zamestnaný. Uvedený zamestnanec je externým zamestnancom úradu na základe dohody mimo pracovného pomeru v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Porovnaním prílohy k zmluve s dodávateľskou firmou, dohodou o pracovnej činnosti a výkazov prác zamestnanca za jednotlivé mesiace v požadovanom roku 2019, ktoré úrad predložil poslancom,  bolo  jednoznačne preukázané, že nejde o identické práce,  že tieto sa žiadnym spôsobom neprelínajú a že práca zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti je zásadne odlišná od služieb uvedenej dodávateľskej firmy.

Externý zamestnanec na základe  dohody o pracovnej činnosti zabezpečuje činnosti, ktoré sú obsiahnuté v nasledujúcich CPV kódoch:

72212222-1 Služby na vývoj softvéru pre webové servery

72212224-5 Služby na vývoj softvéru pre editovanie webových stránok

72413000-8 Návrh webových (www) sídiel .

 

Externý zamestnanec pracuje za približne 350,- Eur mesačne (hrubá mzda), respektíve 10,- EUR za hodinu vykonanej práce. Bežná cena na trhu za rovnaké služby sa pohybuje na úrovni 50-60 Eur bez DPH za hodinu, respektíve hrubá mzda, ktorá je pri špičkových správcoch na približnej úrovni 200 Eur bez DPH za hodinu.

(Rovnaké služby momentálne obstaráva, respektíve obstarávali napríklad Kancelária  NR SR v hodnote 47 520 EUR bez DPH, alebo Ministerstvo spravodlivosti SR, dokonca za 5 748 936 EUR   viď: https://www.uvostat.sk/cpvkod/8474 ;

 https://www.uvostat.sk/cpvkod/8270 alebo Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v hodnote 7 500 Eur bez DPH na jeden rok.)

 

Dôkaz: predložená dohoda o pracovnej činnosti (so súhlasom pracovníka); predložené  výkazy práce zamestnanca za jednotlivé mesiace v roku 2019; predložená príloha k zmluve STONET, s.r.o. – špecifikácia služieb.

 

Záver: Úrad neporušil finančnú disciplínu, a teda neporušil zákon.

 Z uvedenej  odmeny za práce externého zamestnanca naopak vyplýva, že úrad významne ušetril finančné prostriedky štátu oproti tomu, keby  služby, ktoré externý zamestnanec vykonáva, objednal u iného subjektu.

 

  1. K dočasnému zamestnávaniu externého pracovníka  –  vzdialeného príbuzného komisárky

 

Pán Ing. Ľ. K. nemá v úrade žiadnu pracovnú pozíciu a nikdy nebol v pracovnom pomere k úradu. V roku 2019  ho úrad ako skúseného ekonóma požiadal o vykonanie zákonom nariadených inventarizačných prác a súvisiacich administratívnych prác na základe externej dohody o pracovnej činnosti, ktorá je zákonom limitovaná na maximálne 10 hodín týždenne.  Externú spoluprácu si vyžiadala dlhodobá práceneschopnosť zamestnankyne, ktorá mala uvedené  práce vykonávať. Okrem toho vypracoval aj návrhy viacerých smerníc týkajúcich sa prevádzky úradu.

      Dôkaz: predložené výkazy prác.

 

      Žiadny zákon  nezakazuje  úradu dočasne zamestnať externého zamestnanca na zastupovanie práceneschopnej  zamestnankyne, a to ani vtedy, ak je tento vzdialeným príbuzným komisárky, pokiaľ nie je  blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka a ak  nepodlieha jej účtovnej alebo pokladničnej kontrole.

 

Záver: Zamestnávaním uvedeného externého zamestnanca úrad neporušil žiadny zákon.

 

  1. K hospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu

 

Odmietam pochybnosti, že by úrad pri hospodárení s majetkom štátu porušoval zákon.

 

  1. K zamestnávaniu externej rozpočtárky v súbehu so službami účtovníckej spoločnosti MANDAT CONSULTING, k.s.

 

Pri nakladaní s majetkom štátu sa úrad prísne riadi zákonom o správe majetku štátu a pri nakladaní s finančnými prostriedkami štátu sa riadi zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok a zákonom o finančnej kontrole a audite.

Podľa názoru poslancov je pochybením, ak popri zazmluvnenej spoločnosti na účtovnícke služby zamestnávame formou externej dohody o pracovnej činnosti rozpočtárku a finančnú referentku, ktorá popri prácach spojených s prípravou rozpočtu a iných podkladov pre Ministerstvo financií SR vykonáva základnú finančnú kontrolu a pripravuje doklady pre účtovnícku firmu. Tieto práce nemá zazmluvnenená účtovnícka spoločnosť v predmete činnosti.

Predmetom zmluvy s uvedenou spoločnosťou sú služby vedenia účtovníctva, spracovania personálnej agendy, mzdovej agendy a pokladničnej agendy a služieb s tým spojených (jednotlivé služby sú podrobne rozpísané v zmluve) a podľa predložených výkazov prác externej pracovníčky  v jednotlivých mesiacoch za rok 2019 nie sú v žiadnom prípade práce  externej pracovníčky identické s predmetom služieb zazmluvnenej spoločnosti. Prizvaná externá pracovníčka osobne podrobne informovala poslancov o predmete ňou vykonávaných prác a vysvetlila vecné rozdiely medzi jej činnosťou a službou zazmluvnenej účtovníckej spoločnosti.

Okrem toho zazmluvnená spoločnosť má v predmete činnosti len účtovnícke a audítorské práce; nevykonáva teda viaceré práce, ktoré vykonáva externá pracovníčka. Taktiež je významná okolnosť, že viaceré ekonomické činnosti je nevyhnuté podľa platnej legislatívy vykonávať personálne oddelene (napr. základná finančná kontrola a účtovanie).

Služby spoločnosti MANDAT CONSULTING, k. s. boli vysúťažené formou prieskumu trhu postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní ako najlacnejšie. Cena za poskytované služby činí 750,- eur mesačne bez DPH (900,- eur s DPH) a je porovnateľná s inými účtovníckymi spoločnosťami.

Dôkaz: zverejnená zmluva s MANDAT CONSULTING, k. s.; výkazy prác externej pracovníčky predložené na nahliadnutie poslancom.

 

Záver: Pri hospodárení s finančnými prostriedkami štátu uvedeným spôsobom úrad finančnú disciplínu dodržal a zákon neporušil.

 

  1. K pochybeniu externého zamestnanca pri sčítavaní odpracovaných hodín vo výkaze prác

Uznávame pochybenie,  ktoré spočívalo v jednom prípade chybného sčítavania odpracovaných hodín externého pracovníka v jeho výkaze prác, v dôsledku čoho bolo následne zistené, že mu bola neprávom vyplatená časť odmeny. Riaditeľka úradu bez zbytočného odkladu nariadila účtovníckej spoločnosti strhnúť uvedenú sumu z výplaty za mesiac máj 2020, čo bolo hneď na druhý deň po zistení dňa 2. 6. 2020  zrealizované.

 

        Dôkaz: predložený výkaz práce externého pracovníka;  predložená žiadosť o zníženie výplaty dotknutému externému pracovníkovi  za mesiac máj 2020.

 

Záver:

Ide o pochybenie menej významného charakteru, ktoré bolo ihneď napravené a  ku škode nedošlo.

 

 

 

V záujme kvalifikovaného a  objektívneho posúdenia hospodárenia s finančnými prostriedkami štátu sa komisárka obrátila na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a požiadala ho, aby bolo preverené nakladanie s verejnými financiami a majetkom úradu za rok 2019.

 

 

 

  1. Otázky súvisiace s vybavovaním podnetov

 

  1. K všeobecným výhradám k činnosti komisárky a úradu

 

Namietam bližšie neidentifikované a nepodložené výhrady poslancov k činnosti komisárky a úradu. Neviem, čoho sa týkajú.

 

Ak nám poslanci oznámili, že „údajne“ disponujú desiatkami sťažností a podnetov na činnosť komisárky a úradu, ktoré som do dnešného dňa nevidela, ani mi nebolo bližšie identifikované, o aký konkrétny prípad ide, len veľmi ťažko sa môžem vyjadriť k akýmsi nekonkrétnym a mne neznámym výhradám. Požiadala som poslancov výboru o predloženie sťažností, podmetov a iných výhrad na moju činnosť, alebo avšak toto mi bolo odmietnuté.

 

Zatajovaním obsahu sťažností  mi je zámerne znemožnená moja obhajoba, čím je porušené moje občianske právo a právo zamestnancov účinne sa brániť (možno aj proti ohováraniu).

 

  1. K výhradám, že spory o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti dlho trvajú

 

Odmietam domnienky, že by som ja alebo úrad porušovala zákon, tým, že  spory o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti dlho trvajú.

 

  1. Odmietam moju údajnú zodpovednosť za dlhotrvajúce spory o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti.

Podľa základných princípov Civilného sporového poriadku spory z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ku ktorým patria aj konania vo veciach zverenia dieťaťa  do osobnej starostlivosti sú špecificky upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. O zverení maloletého dieťaťa rozhoduje vždy súd, a nie komisárka.  Ani zákon o komisárovi nezveruje komisárovi pre deti pôsobnosť rozhodovať v uvedených veciach; práve naopak, v § 3 zákona o komisárovi je vymedzená negatívne pôsobnosť komisára okrem iných orgánov aj vo vzťahu k súdom a prokuratúre. To znamená, že zákon mi neumožňuje napadnúť  postup súdu a  ani rozhodnutie súdu. Dĺžka sporu o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti je v každom jednotlivom prípade rôzna  a nezávisí od aktivít komisára pre deti. Prieťahy v súdnom konaní sú spôsobené rôznymi okolnosťami, ako vyplýva z praktických poznatkov, najčastejšie samotnými rodičmi, ktorí opakovane predkladajú nové návrhy na prezverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti.  Ďalej na dĺžku konania vplývajú tiež  uložené výchovné opatrenia,  opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ktorými sú napr. účasť rodičov a detí na programoch, tréningoch a aktivitách zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností a na upevňovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi a schopnosť riešiť problémové situácie). Tieto opatrenia sú potrebné a nariaďuje ich súd alebo aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVR“) a vyžadujú si dlhší časový úsek závislý od miery aktívnej spolupráce rodičov a detí. Predlžovanie súdnych konaní spôsobujú tiež opakované znalecké posudky vyžadované súdom alebo samotnými rodičmi. Ja ako komisárka nemôžem tieto procesy ovplyvniť. Nemám právomoc konať voči súdom, ba nemám ani postavenie účastníka súdneho konania. Ak súd zamietne môj návrh o pribratie do súdneho konania, nemám ani zákonnú možnosť podať opravný prostriedok.

 

Žiadny zákon teda komisárka ani zamestnanci neporušili.

 

  1. Odmietam výhrady, že komisárka po právoplatnosti rozsudku nezabezpečí, aby sa rodič stretával s dieťaťom.

Zákon o komisárovi  nezveruje komisárovi právomoci orgánu zabezpečujúcemu výkon rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého alebo styk s maloletým. Avšak tak ja, ako aj zamestnanci úradu napomáhame rodičom pri zabezpečovaní stretávania sa dieťaťa s druhým rodičom, a to viacerými spôsobmi. Zväčša ide o spoluprácu s ÚPSVR, s centrami pre rodiny a deti alebo akreditovanými subjektmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zabezpečení podporných aktivít smerujúcich k účasti rodičov a dieťaťa  na programoch, tréningoch a ďalších krokoch zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností a na upevňovanie vzťahov medzi rodičmi a deťmi a schopnosť riešiť problémové situácie.

 

Žiadny zákon teda komisárka ani zamestnanci neporušili.

 

  1. Odmietam ničím nepodložené domnienky z porušovanie zákona, ak sa poslanci domnievajú, že ja alebo úrad nekonám vo veciach podnetov.

Tak ja ako aj zamestnanci úradu konanú v každom podnete s cieľom presadiť práva dieťaťa, avšak vždy len v rozsahu zákonných právomocí komisára. Postup pri vybavovaní podnetov bol poslancom podrobne opísaný.

 

Záver: Komisárka a ani zamestnanci úradu žiadny zákon v súvislosti s dlhotrvajúcimi súdnymi spormi  a neochote rodičov  umožniť dieťaťu stretávať sa s druhým rodičom neporušili.

V rámci zákonných právomocí sa komisárka zaoberá každým predloženým  podnetom, ak predmet podnetu patrí do jej  kompetencií vymedzených v § 3 a 4 zákona o komisárovi.

 

  1. K nepravdivému tvrdeniu, že komisárka nabádala matku A.B.[7]), aby nevrátila dieťa otcovi

 

Odmietam nepravdivé tvrdenie, že som  mala nabádať matku, aby nevrátila dieťa otcovi,  ktorému bolo dieťa zverené.

 

Naopak, disponujeme dôkazmi, že v danom medializovanom prípade som tak ja  a rovnako dve zamestnankyne úradu opakovane upozorňovala matku dieťaťa, ktoré už tri  dni malo byť po stretnutí s matkou späť u otca, ktorému súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti, že sa matka dopúšťa marenia rozhodnutia súdu a že by jej mohlo hroziť aj trestné stíhanie. Komisárka zároveň bezprostredne po návšteve matky písomne upozornila viceprezidentku Policajného zboru SR o tom, že dieťa, ktoré matka nevrátila otcovi, je u matky a že matka navštívila spolu s dieťaťom úrad.

 

Dôkaz: úradný zápis o podanom podnete podpísaný matkou, ktorý o. i. obsahuje aj upozornenie matky, že dieťa zadržiava protiprávne; oznámenie komisárky viceprezidentke Policajného zboru SR o tom, že matka s dieťaťom navštívila úrad a že dieťa nevrátila otcovi.

 

Záver: V tejto veci ide o  nepravdivú informáciu a  komisárka žiadny zákon neporušila.

 

 

  1. K obvineniu matky A.B.5), že „jej komisárka nepomohla“

 

Odmietam úvahu, že by  som sa ako komisárka alebo zamestnanci úradu dopustila porušenia zákona postupom pri riešení podnetu dotyčnej matky.

 

Mylné domnienky o tom, že komisárka má pomáhať presadiť záujem rodiča, ktorý sa na ňu obráti,  má pôvod v neznalosti právnej úpravy o právomoci komisárky.  V tejto súvislosti poukazujem na § 2 ods. 1 a 2 zákona o komisárovi, ktorý ma splnomocňuje na ochranu práv dieťaťa, a nie rodiča. Rodičia, ak sú v spore o úpravu rodičovských práv k dieťaťu po rozvode / rozchode,  sú spravidla vo vzájomnom  rozpornom postavení; ich záujem a práva chráni advokát, a nie komisár.  Mojou úlohou je chrániť najlepší záujem dieťaťa, tak ako ho vymedzuje dohovor, a to bez ohľadu na záujem toho – ktorého rodiča. Ak sa na komisárku obrátia o pomoc obaja rodičia (čo sa stáva), záujem ktorého rodiča by mala komisárka presadzovať?  Podľa čl. 3 ods. 3 dohovoru „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“  Všetky výkladové stanoviská k citovanému článku dohovoru uvádzajú, že záujem dieťaťa stojí nad záujmom rodiča. Podľa tohto princípu vždy konám.

Trvám na tom, že som tak ja, ako aj príslušný zamestnanec úradu, v danom prípade s cieľom presadiť najlepší záujem dieťaťa a rešpektujúc  rozhodnutie súdu a platný právny stav, vykonala všetky úkony, ktoré mi v záujme ochrany práv dieťaťa umožňujú právne predpisy. V danom prípade to bol záujem navrátiť dieťa rodičovi (otcovi), ktorému súd právoplatne zveril dieťa do osobnej starostlivosti, ktoré matka protiprávne zadržiavala. Mala som na zreteli aj to,  aby dieťa neprežívalo z návratu k otcovi traumu (podľa vyjadrení matky dieťa sa nechce  k otcovi vrátiť). Naopak, bola to práve samotná matka, ktorá namiesto spolupráce (ponúkanej mnou, ÚPSVR a troch ponúkaných  centier pre deti a rodiny) prestala vo veci komunikovať a spolupracovať. Namiesto podrobenia sa dohodnutému odbornému poradenstvu a spolupráce s príslušnými subjektmi, matka vymysleným, lživým a poprekrúcaným príbehom vstúpila do verejného priestoru a poškodila dobré meno komisárky, úradu a tiež príslušného ÚPSVR.

Bezprostredne po návšteve matky som  oslovila  príslušný ÚPSVR so žiadosťou o spoluprácu pri poskytnutí psychologickej pomoci dieťaťu v záujme jeho návratu do starostlivosti otca bez akejkoľvek traumatizácie dieťaťa a zároveň  som požiadala o zaslanie podrobnej správy o situácii. So zreteľom na  matkou udávanú zaujatosť zamestnancov  konajúceho ÚPSVR a z toho prameniacu nedôveru matky v tento úrad,  som sa obrátila aj na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o zmenu kolízneho opatrovníka, ktorý by mal byť ustanovený z iného okresu. Zo zaslanej dokumentácie a aj zo súdneho spisu sa zanedbávanie starostlivosti o dieťa otcom nepotvrdilo. Dôvodom zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súdom bola  ochrana života a zdravia dieťaťa a  matky. Následne sa ozval otec dieťaťa  s požiadavkou o osobný rozhovor. V rámci osobného rozhovoru komisárky a zamestnanca úradu  s otcom dieťaťa  bolo telefonicky s matkou dohodnuté stretnutie oboch rodičov za účelom vyriešenia situácie. V danej veci  sa obratom zamestnanec úradu obrátil na ÚPSVR a  ja som požiadala o sprostredkovanie takéhoto stretnutia v čo najkratšom termíne, čo ÚPSVR promptne zabezpečil. Otec bol ochotný pristúpiť aj k rozšírenému stretávaniu sa matky s dieťaťom a vyjadril sa, že ak matka dieťa vráti, podá on súdu  návrh na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. O tom sme obratom informovali matku, s čím matka najskôr súhlasila. Zároveň som na základe tejto novej situácie požiadala ÚPSVR, aby sa venovali prípadu z hľadiska psychologického poradenstva dieťaťu a rodičom. Následne sme komunikovali s psychologičkou, ktorá s matkou súkromne pracovala.  Avšak neskôr matka otcom ponúknutú možnosť zamietla a odmietla aj odovzdať  dieťa otcovi. ÚPSVR v priebehu niekoľkých dní úrad viackrát informoval, že stretnutie rodičov zorganizoval, avšak matka sa na dohodnuté stretnutie ani raz nedostavila.  Vo  veci sme spolupracovali aj s Linkou detskej istoty. So zreteľom na to, že matka k ÚPSVR nepožíva dôveru, odporučili sme ÚPSVR poskytnúť poradenstvo rodičom v krízovej situácii v matkou vybranom centre pre deti a rodiny, ktoré jej bude nápomocné. Všetky moje aktivity a aktivity ÚPSVR smerovali  k tomu, aby rodičia boli schopní medzi sebou komunikovať a aby sa mohlo realizovať bezproblémové navrátenie dieťaťa otcovi.  Matka však namiesto toho prestala tak so mnou ako aj  s úradom    komunikovať  a e-mailom mi oznámila, že som ju sklamala, lebo som  si dovolila rozprávať sa aj s otcom dieťaťa a že toto nebolo v záujme matky. (Nechce uznať, že zákon mi neumožňuje presadzovať záujem matky). Odporúčaných podporných činností sa matka nezúčastnila ani v jednom z centier, ktoré si sama mala vybrať. Matka sa opakovane  odmietla podrobiť aj súdnoznaleckému dokazovaniu z odboru psychiatria a z odboru psychológia nariadeného súdom.

V záujme vyriešenia veci v prospech práv dieťaťa som vyčerpala všetky možnosti, ktoré mi zákon umožňuje. Záujem ani jedného z rodičov som nesledovala, pretože na toto nemám zákonnú právomoc.

 

Dôkaz: úradný záznam z návštevy matky v úrade; korešpondencia úradu s príslušným UPSVR a s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny; záznamy  úradu; záznamy súdu;  správy ÚPSVR;  korešpondencia ÚPSVR s príslušnými centrami pre deti a rodiny, e-mailová komunikácia matky s komisárkou.

 

Záver: Žiadny zákon  komisárka a ani zamestnanci úradu neporušili; naopak postupovali v zmysle citovaných ustanovení zákona o komisárovi a podľa čl. 3 dohovoru.

 

 

  1. K obvineniu, že komisárka zverejnila citlivé údaje o dieťati matky A.B .5)

 

V televíznej relácii Téma dňa (TA3) sa pani poslankyňa Marcinková  nepravdivo  vyjadrila, že som zverejnila citlivé údaje o dieťati. Nie je to pravda, to som ako komisárka nikdy neurobila a vždy zachovávam mlčanlivosť o osobných údajoch detí a ich zákonných zástupcoch. Ak aj výnimočne zverejním príbeh, je to vždy za prísneho zachovania anonymity osôb. Naopak, samotná matka v danom prípade vstúpila do verejného priestoru so svojím príbehom a príbehom svojho dieťaťa popretkávaným polopravdami a  klamstvami, ktoré vieme dôkazmi vyvrátiť. Táto matka okrem iného opakovane uvádzala  komisárke napríklad aj to, že súdny spor prehráva len preto, lebo podľa nej údajne poslanec  NR SR  pán  O. D. stojí za prípadom jej dieťaťa s prepojením na konkrétne osoby  na súde, kde lobuje  v prospech jej expartnera, ktorý je  bratancom pána poslanca O. D. Ak som sa ja verejne voči klamstvu ohradila a vysvetlila, aká je pravda, neuviedla som nikdy ani meno dieťaťa, ani meno matky ani bydlisko či vek dieťaťa a ani žiadne iné údaje, na základe ktorých by bolo možné dieťa alebo matku identifikovať.

Dôkaz: video natočené Pavlom Fejérom;  článok Kauza Tomanová: Ako sa dá prekrútiť pravda alebo hon na čarodejnice zverejnený na webovom sídle úradu: https://komisarpredeti.sk/kauza-tomanova-ako-sa-da-prekrutit-pravda-alebo-hon-na-carodejnice/, ktorý som poslala všetkým poslancom NR SR.

 

       Záver: Komisárka žiadny zákon neporušila.

 

  1. K podnetu „Vymazanej matky“ C. D.5)  Odmietam akékoľvek obvinenia, že som v danom prípade nekonala v záujme dieťaťa.

 

Podnet podala matka osobne. Rodičia neboli v manželstve, ale žili v spoločnej domácnosti spolu s dieťaťom. Po tom, čo matka opustila spoločnú domácnosť, dieťa  je v osobnej starostlivosti otca. Matka uvádza, že otec sa o syna riadne nestará, v dôsledku čoho je dieťa v zlom zdravotnom stave.

Z početnej spisovej dokumentácie, ktorú úradu na požiadanie zaslal príslušný ÚPSVR a tiež správy materskej školy, ktorú dieťa navštevuje, vyplýva, že starostlivosť otca o dieťa je dobrá. Správa o zdravotnom stave dieťaťa vyvracia tvrdenia matky, že dieťa je v zlom zdravotnom stave. Zo záverov znaleckého dokazovania nariadeného súdom vyplýva, že bezpečnou vzťahovou osobou pre dieťa je otec; dieťa odporučil zveriť do osobnej starostlivosti otca.

Matka žiadala úrad, aby jej pomohol získať dieťa do jej osobnej starostlivosti

Matka sa verejne sťažuje, že som jej nepomohla. Opäť neznalosť zákona zo strany matky. Zákonná pôsobnosť komisárky bola matke vysvetlená, avšak matka nie je ochotná to uznať a presadzuje svoj vlastný záujem.   Opätovne poukazujem na § 2 ods. 1 a 2 zákona o komisárovi pre deti, ktorý ma splnomocňuje na ochranu práv dieťaťa, avšak  nie rodiča. Záujem rodiča dieťaťa chráni advokát, a nie komisár.  Mojou úlohou je chrániť najlepší záujem dieťaťa v zmysle čl. 3 ods. 3 dohovoru, podľa ktorého  „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ V prípade dieťaťa matky som urobila všetky mne dostupné úkony smerujúce na zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Samotná matka však koná kroky, ktoré k najlepšiemu záujmu dieťaťa neprispievajú, naopak poškodzujú ho. Dieťa sústavne vystavuje stresovým situáciám, volá políciu, ak dieťa odmieta byť s matkou, čo dieťa traumatizuje, zverejňuje články o príbehu dieťaťa na sociálnych sieťach a v médiách, organizuje tlačové besedy, čím sústavne vystavuje dieťa okrem priamemu stresu a aj viktimizácii zo strany spolužiakov v materskej škole. Ilustratívnym príkladom toho je napríklad aj veľkorozmerný billboard (viď:

Zveřejnil(a) Beata Janockova dne Sobota 22. února 2020

s textom: „Meno dieťaťa, mamička ťa ľúbi najviac na svete a veľmi mi chýbaš“ a s fotografiou matky. Podpísaná: „Vymazaná matka“.  Billboard  matka umiestnila oproti materskej škole, ktorú dieťa  navštevuje. Takýto spôsob komunikácie aj podľa vyjadrenia učiteliek materskej školy skôr dieťaťu naháňa strach, ako má zlepšiť matkin obraz v jeho očiach; podľa ich názoru matka by sa mala vyhnúť patologickému správaniu v materskej škole v prítomnosti syna a ostatných detí, lebo to zhoršuje ich vzájomný vzťah.

Matka neustále podávala návrhy súdu na neodkladné opatrenia (napr. na zmenu materskej školy, pretože jej dieťa nebude chodiť do materskej školy s obyčajnými deťmi, keď jeho otec zarába nadpriemerne). Príslušný okresný súd nariadil uznesením odborné psychologické poradenstvo pre rodičov dieťaťa, ktoré sa má realizovať v Centre pre deti a rodiny. Matka maloletého podala sťažnosť na psychologičku, ktorá má realizovať poradenstvo pre rodičov.

Napriek tomu, že sa na mňa podnetom obrátila matka dieťaťa, po náležitom zistení skutkového stavu  a zhodnotenia situácie som v konaní pred súdom  odporučila, že je v najlepšom záujme dieťaťa zveriť  dieťa do osobnej starostlivosti otca. Rovnaký názor predniesol súdu aj súdny znalec, prokurátor a kolízny opatrovník,  s čím sa aj súd stotožnil. Moje vyjadrenie aj v tomto prípade vychádzalo zo zistení skutkového stavu a  riadilo sa ustanoveniami dohovoru, podľa ktorého  záujem maloletého dieťaťa je nadradený nad záujmy ostatných zúčastnených osôb, teda aj nad záujem rodičov. To sa však matke nepáči, a tak rozpútala vojnu proti všetkým osobám, ktoré vo veci konali.  Matka svojím konaním verejne hrubo šikanuje všetkých, ktorí majú iný názor na vec ako ona a ktorí nepresadzujú jej osobný záujem.

Dôkaz: zápisnice zo súdnych  pojednávaní (neposkytujeme, vyžiadať je možné od súdu);  veľkorozmerný billboard umiestený oproti materskej škole dieťaťa, ktorý sama matka verejne propaguje; vyjadrenia zamestnancov príslušného  ÚPSVR; vyjadrenie zamestnankyne úradu, ktorá príslušný podnet vybavuje, verejné vystúpenia matky.

 

Záver: Komisárka a ani zamestnanci úradu neporušili zákon; naopak riadili sa príslušnými právnymi predpismi ako aj záväzkami dohovoru .

 

 

prípadu dieťaťa EF5)

Odmietam akékoľvek úvahy, že by som ja alebo zamestnanci úradu pri vybavovaní podnetu  v danej veci porušila zákon.

 

Podnet podala matka dieťaťa 18. 04. 2018 prostredníctvom advokáta JUDr. S. J. Dieťa sa nachádzalo v striedavej osobnej starostlivosti rodičov na  základe rozsudku prvoinštančného súdu z roku 2012 o rozvode manželstva a o úprave rodičovských práv a povinností. Podávateľ podnetu uvádzal, že dieťa bolo vypočuté v rámci súdneho konania 28. 3. 2018 po  návrate z dovolenky s otcom. Dieťa  sa pred súdom vyjadrilo, že chce zostať s otcom. Matka a jej právny zástupca mali podozrenie z manipulácie maloletého zo strany otca. Dňa 25. 07. 2018 sa uskutočnilo osobné stretnutie matky so mnou a následne dňa 10.8. 2018 ďalšie osobné stretnutie  matky a dieťaťa so mnou, na ktorom som sa rozprávala s dieťaťom. V rámci rozhovoru s dieťaťom sa ukázalo, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, avšak viac inklinuje k otcovi, lebo majú veľa spoločných záujmov a otec sa mu viacej venuje. Bolo zároveň evidentné, že dieťa vníma rodičovský konflikt.

Otec podal návrh na súd vo veci zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť podľa jeho názoru prestala plniť svoj účel a dieťa značne traumatizovala. Po predbežnom zhodnotení skutkového stavu som podala návrh na pribratie do súdneho konania, čomu súd vyhovel. Okresný súd rozhodol za účelom vypracovania znaleckého posudku aj o pribratí znalca do súdneho konania. Znalec konštatoval, že dieťa by malo byť zverené do osobnej starostlivosti otca.  V rámci posudku sa dieťa vyjadrilo, že chce bývať u otca a s mamou sa chce stretávať. Matka podala sťažnosť na kolízneho opatrovníka a na znalca.

Zamestnanec úradu  na súdnom pojednávaní tlmočil môj  názor, že by bolo vhodné, aby súd uložil rodičom výchovné opatrenie za účelom obnovy a zlepšenia ich komunikácie, čo je nevyhnutným predpokladom pre úspešnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň zamestnanec úradu odporučil dieťa aj naďalej  ponechať v striedavej osobnej starostlivosti za predpokladu, že by došlo k náprave a korekcii správania rodičov najmä zo strany matky.

Okresný súd nevyhovel môjmu  odporúčaniu a rozhodol, že dieťa zveruje do osobnej starostlivosti otca a matke upravil stretávanie s dieťaťom. Zároveň uložil rodičom výchovné opatrenie v zmysle môjho odporúčania.

Voči rozhodnutiu okresného súdu podala matka odvolanie. Krajský súd rozhodnutie prvoinštančného  súdu potvrdil.

Uvedeným postupom som vyčerpala všetky možnosti, ktoré mi umožňuje zákon o komisárovi. Stanovisko prednesené na súdnom pojednávaní bolo v súlade s čl. 3 dohovoru.

 

Záver: Komisárka a zamestnanec úradu žiadny zákon neporušili; naopak konali v súlade so zákonom o komisárovi a s dohovorom.

  1. K prípadu  GH5) / KH

Odmietam akékoľvek úvahy, že by som ja alebo zamestnanci úradu pri vybavovaní podnetu  vo  veci  porušila zákon.

 

Podnet vo veci podal v  auguste 2018 osobne otec dvoch detí. Otec stručne informoval úrad o nezhodách v manželstve a o tom, že sa pokúsi o dohodu s manželkou v súvislosti s úpravou rodičovských  práv a povinností k maloletým deťom. Rodičia nie sú rozvedení, nežijú spolu a deti boli v tom čase v starostlivosti matky. V januári 2018 vydal okresný súd neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s deťmi, vždy  za prítomnosti matky. Matka však zabraňovala stretávaniu detí s otcom s odôvodnením, že deti sa s otcom odmietali stretávať. Otec chcel, aby som posúdila, či je v záujme detí opakované vypočúvanie  detí políciou v súvislosti s trestným stíhaním otca (stíhaný bol za podozrenie zo sexuálneho zneužívania detí).  Vo všeobecnosti  zastávam stanovisko, že opakované vypočúvanie detí orgánmi činnými v trestnom nie je v záujme ich zdravého vývinu. Tak tomu bolo aj v predmetnom prípade.

V marci 2019 sa dostavila na úrad aj matka detí, ktorá tiež podala podnet vo veci. Matka vo svojom podnete poukázala na podozrenie zo sexuálneho zneužívania detí a o trestných oznámeniach, ktoré  podala.  Dňa 18. 03. 2019 som požiadala príslušný ÚPSVR o dokumentáciu viažucu sa na problematiku.

V máji 2019 okresný súd na návrh otca nariadil výkon rozhodnutia vo veci stretávania sa  otca s deťmi.

Dňa 21. 06. 2019  som požiadala okresný súd o pribratie  do súdneho konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode; súd mojej žiadosti vyhovel (1. 8. 2019). Od vydania uznesenia o pribratí komisárky do súdneho konania,  súd pojednávanie vo veci  rozvodu manželstva a úpravy rodičovských  práv a povinností k maloletým deťom nenariadil.

Súbežne s konaním o rozvod manželstva a  úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom prebiehalo trestné konanie vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletých otcom, eventuálne podozrenie z ohrozenia mravnej výchovy maloletých.

  1. 09. 2019 som zaslala okresnému súdu stanovisko (v rámci odvolania matky proti uzneseniu o neodkladnom opatrení, ktoré prebiehalo na krajskom súde). V stanovisku som odporučila súdu, aby súd nariadil otcovi podrobiť sa znaleckému skúmaniu v odbore psychiatricko–sexuologickom a  zároveň som navrhla pozastavenie účinnosti uznesenia okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu  a navrhla som, aby až do ukončenia trestného konania  nebolo uložené výchovné opatrenie pre rodičov a maloletých. Znalecké dokazovanie som navrhla  len vo vzťahu k osobe otca detí, pretože obidve deti  už boli podrobené znaleckému dokazovaniu v rámci trestného konania a opakované vyšetrenia by mohli spôsobiť sekundárnu viktimizáciu maloletých.

Z dôvodu zastavenia trestného stíhania otca  zo dňa 09. 09. 2019 (sexuálne zneužívanie detí nebolo preukázané)  súd môjmu odporúčaniu nevyhovel. Matka podala sťažnosť Generálnej prokuratúre SR (ďalej len „generálna prokuratúra“) a  žiadala preskúmať zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní.

V súčasnosti je uznesením súdu nariadené výchovné opatrenie rodičom a deťom formou sociálneho a psychologického poradenstva za účelom zlepšenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi a medzi deťmi a otcom a za účelom získania rodičovských zručností  na strane otca vo vzťahu deťom.

Opakovane poukazujem na § 2 ods. 1 a 2 zákona o komisárovi pre deti, ktorý ma splnomocňuje na ochranu práv dieťaťa, a nie matky alebo otca. Záujem každého z rodičov chráni advokát, a nie komisár.  Mojou úlohou je chrániť práva dieťaťa, tak ako ho vymedzuje čl. 3 dohovoru. Uplatneným postupom som vyčerpala všetky zákonné možnosti na presadenie najlepšieho záujmu detí. Prieťahy v súdnom konaní prípade nemôžem ovplyvniť, nemám na to zákonnú pôsobnosť.

 

Záver: Komisárka uplatneným postupom zákon neporušila.

 

  1. K podnetu a úvahám matky IJ5), že „jej komisárka nepomohla v návrate detí“

 

Odmietam úvahy matky detí, že by som sa ja alebo zamestnanci úradu dopustili porušenia zákona postupom pri riešení podnetu dotyčnej matky.

 

Opätovne sa stretávame s nevôľou rodiča prameniacou z neznalosti zákonných limitov pôsobnosti komisára.

Tento prípad riešim od novembra 2016 na základe podnetu otca detí.  Matka sa na mňa prvýkrát obrátila 23. 07. 2019.  Matke boli súdom cudzieho štátu obidve deti zverené do starostlivosti na základe ich obvyklého pobytu v cudzom štáte. V súčasnosti matka s mladším dieťaťom žije v cudzom štáte, otec so starším dieťaťom žije na Slovensku. Matka sa domáha návratu staršieho syna do cudzieho štátu.

V tomto prípade som od začiatku jeho riešenia v pravidelnom kontakte s príslušným ÚPSVR a zasadzujem sa za ochranu detí a ich najlepší záujem v tomto veľmi ťažkom rodičovskom spore. ÚPSVR ma informoval o aktuálnej situácii detí a bol v kontakte s oboma rodičmi, ďalej so školou a materskou školou detí. Za súčinnosti UPSVR sa uskutočňovali aj stretávania matky s deťmi (na základe rozhodnutia súdu po jej návrate na Slovensko). Práve na základe mojej žiadosti prešetroval ÚPSVR podozrenia z týrania detí, ktoré riešili aj orgány činné v trestnom konaní.  Ďalej na základe môjho odporúčania zorganizoval ÚPSVAR rodinnú konferenciu za účelom riešenia situácie a vyjasnenia požiadaviek rodičov. Všetky informácie potrebné na posúdenie ochrany detí na území  Slovenska mám k dispozícii z ÚPSVR, ktorý pomáhal rodine aj po stránke psychologickej pomoci.

 

Úvahy matky o tom, že by jej komisárka mala zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia a navrátiť dieťa do cudzieho štátu  sú založené na mylnej predstave o zákonných kompetenciách komisára v exekučnom konaní v SR, ktorej sa matka aj po mojich poučeniach utkvelo drží. Pokiaľ ide o medzinárodný aspekt v návratovom konaní, požiadala som aj riaditeľku Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, aby ma podrobnejšie informovala o opatreniach v tomto prípade. V odpovedi uviedla, že prípad evidujú, poskytujú súčinnosť.  Príslušný slovenský súd vydal rozhodnutie o návrate obidvoch detí do štátu ich obvyklého pobytu, čo žiadala vo svojom návrhu na slovenský súd matka detí. Pretože nedošlo k dobrovoľnému odovzdaniu detí, matka podala na príslušnom slovenskom súde návrh na výkon rozhodnutia. ÚPSVR ma informoval, že matka  prevzala len jedno dieťa a odišla s ním do štátu obvyklého pobytu detí (dňa 02. 06. 2018). V žiadosti zo dňa 23 07. 2019 okrem iných informácií ma matka požiadala o pomoc pri výkone rozhodnutia, to znamená o zabezpečenie  navrátenia aj druhého dieťaťa do štátu obvyklého pobytu na základe rozhodnutia slovenského súdu. Už v tom čase (tj. 23. 07. 2019) som informovala matku a rovnako aj jej advokátku, že zákon nezveruje komisárovi právomoci exekučného orgánu. Komisárka nemôže priamo vstupovať do konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, lebo podľa platnej právnej úpravy je to súd v spolupráci s príslušným ÚPSVR, ktorý má tieto kompetencie. Z uvedeného dôvodu som komunikovala s ÚPSVR aj v prípade výkonu rozhodnutia. Ja som matke potvrdila tú skutočnosť, že je potrebné rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutia.  Ďalšie skutočnosti, ktoré matka uviedla v podnete, nie sú mi známe a spôsob komunikácie sudkyne s právnou zástupkyňou matky je vec, ktorá je v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR, a nie v mojej. Počas telefonického rozhovoru sa ma advokátka matky spytovala na stav veci a žiadala ma o vstup do exekučného konania, na čo však nemám zákonnú kompetenciu (sic!).

Pokiaľ ide o komunikáciu matky so mnou, matka bola informovaná e-mailovými odpoveďami na základe všetkých jej žiadostí. Následne po vybavení žiadosti matky zo dňa 23. 07. 2019, sa  mi matka e-mailom dňa 25. 07. 2019 poďakovala a informovala ma o aktuálnej situácii, rovnako aj mailom dňa 29. 07. 2019 (kde oznámila, že súdne konanie v zahraničí dopadlo v jej prospech).  Dňa 01. 08. 2019  zaslal úrad e-mailovú odpoveď matke na otázky adresované komisárke. Vo vzťahu k e-mailovej informácii matky zo  17. 09.  2019, v ktorom odkazuje na web, kde boli fotografie syna s modrinami a opätovne odkazuje na žiadosť o informáciu stave výkonu rozhodnutia, som   požiadala o informácie príslušný ÚPSVR (správa z ÚPSVR zo 16. 10. 2019).  Matka bola informovaná e-mailom dňa 23. 10. 2019. V pravidelných intervaloch som bola informovaná o deťoch správami z ÚPSVR. Matka ma  e-mailom zo dňa 26. 01. 2020 informovala o veciach, ktoré som ja už vedela z doručenej správy ÚPSVR. Tiež ma informovala o vytýčenom termíne pojednávania vo veci výkonu rozhodnutia, ktoré sa však podľa informácií matky neuskutočnilo z dôvodu dovolenky nového právneho zástupcu otca. E-mailová odpoveď bola matke zaslaná dňa 06. 02. 2020. V odpovedi som jej opätovne vysvetlila  postupy pri výkone rozhodnutia (v tzv. exekučnom konaní). Matka ma žiadala, aby som ja zabezpečila účasť staršieho dieťaťa (ktoré bolo u otca)  na súde a aby som zabezpečila odobratie dieťaťa otcovi; opäť požiadavka, na ktorej realizáciu  nemám zákonnú kompetenciu  (toto mohol zabezpečiť výlučne súd na základe návrhu matky, jej advokátky alebo na návrh UPSVR). Matka sa ozvala dňa 04. 06. 2020 s osobnou žiadosťou na mňa. Opakovane odmietam spájanie mojej osoby s výberom advokáta A.G. zo strany otca, ja som s otcom nekomunikovala a nikoho som neodporúčala. O zastupovaní otca advokátom som sa dozvedela až z e-mailu matky z 26.01.2020. Na otázku matky, či som telefonovala so sudkyňami, uvádzam, že toto vylučujem.

Od začiatku riešenia prípadu som trvala na tom, že deti majú právo na oboch rodičov a nemôžu sa stať nástrojom na riešenie rodičovských (partnerských) problémov, nakoľko je potrebné vždy sledovať najlepší záujem oboch detí.  Zásadne odmietam  narušenie integrity a citových väzieb  každého z detí s druhým rodičom.

V tejto súvislosti je zároveň ale potrebné zdôrazniť, že aj pri najlepšej snahe o návrat dieťaťa do štátu obvyklého pobytu nemôžem prekročiť rámec mojich zákonných kompetencií, a preto nemôžem byť účastná pri výkone rozhodnutia súdu o návrate detí, prípadne iných súdnych rozhodnutí, túto právomoc má len príslušný slovenský súd.

 

Záver: Komisárka a ani zamestnanci úradu  zákon neporušili.

 

  1. K udalosti, keď som matke A. B.5)  odporúčala advokáta A.G.

 

Odmietam akékoľvek špekulácie, že by som „sprostredkovala“ ktorémukoľvek advokátovi klientov.

Pripúšťam, že som vo výnimočnom prípade odporučila zastupovanie advokátom. Nie však s úmyslom pomáhať advokátovi. Išlo o  medializovaný prípad, kde redaktor Fejér, ignorujúc zákon o komisárovi a v snahe o vyvolanie dojmu o mojom nesprávnom postupe, komentuje, že som matke nepomohla, ale som ju odkázala na advokáta. Skutočnosť je taká, že po tom, čo som matke vysvetlila zákonné úlohy a pôsobnosť komisára a ubezpečila som ju, že nie je úlohou komisára presadzovať záujem matky, ale že sú to práva dieťaťa, ktoré musím presadzovať, ma  sama dôveryhodná osoba matky prosila, aby som odporučila skúseného advokáta. Uvádzala, že matka nemá finančné prostriedky na advokáta. Nato som, so  zreteľom na nedostatočnú orientáciu matky v právnych predpisoch, ale najmä na okolnosť, že ak by prichádzalo do úvahy podanie dovolania na Najvyšší súd SR, bolo by nevyhnutné zastupovanie advokátom (čo je podmienka podania dovolania podľa § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), medzi iným  spomenula dôveryhodnej osobe matky (a nie matke), že by bolo potrebné, aby matka vyhľadala advokáta.  Advokát matke náležite vysvetlí aj právne následky protiprávneho zadržiavania dieťaťa a trestnoprávne následky marenia súdneho rozhodnutia. Z toho dôvodu, ako aj z dôvodu, že matka uvádzala, že jej expartnerovi napomáha vyhrávať súdne spory svojimi známosťami na súde jeho bratanec poslanec NR SR O.  D.,  som na požiadanie a v najlepšej viere doriešiť problém, odporučila možnosť osloviť advokáta A. G. ako skúseného právnika v rodinnoprávnych veciach (o ktorom mi  iná matka povedala, že ju zastupoval grátis, pretože nemala financie na zaplatenie zastupovania).  S advokátom A. G. nemám žiadne súkromné ani pracovné vzťahy. Zdôrazňujem, že toto odporúčanie v žiadnom prípade nebolo primárne zamerané na sprostredkovanie služby advokátovi.

 

Poznámka: Na základe žiadosti poslancov sme zistili, že z celkového počtu 1584 podnetov  v rokoch 2016 – 2020 zastupoval advokát A. G.  rodičov detí  len v 10 prípadoch. Vo väčšine prípadov bolo zastupovanie rodiča advokátom realizované už pred podaním podnetu na úrad.

 

Dôkaz: O tom, že hovorím  s niekým o matke v tretej osobe („…ona teraz potrebuje …“), svedčí aj audio nahrávka, ktorá je  umelo prestrihaná a vložená do videa Pavla Fejera. Vo videu je vystrihnutý môj dovetok: „ale ak je niekto vo finančných problémoch, urobí službu aj grátis“.

 

Záver: Žiadny zákon mi nezakazuje odporúčať matke advokáta a až na ojedinelý prípad to nerobím. Ani v tomto prípade som neporušila žiadny zákon.

 

 

  1. K špekuláciám, že komisárka sa údajne v čase kauzy Čistý deň mala stretnúť  s Marianom Kočnerom.

 

Odmietam podsúvané špekulácie, ktoré majú navodiť dojem, akoby som ja  mala riešiť s Marianom Kočnerom problémy, ktoré sa vyskytli v resocializačnom stredisku Čistý deň.

 

Marian Kočner navštívil úrad v roku 2018, teda dva roky po  medializovanej kauze  okolo resocializačného strediska Čistý deň.  Pána Kočnera priviedla do úradu bez predchádzajúcej konzultácie so mnou bývalá riaditeľka úradu Mgr. D. L. Nie však vo veci Čistý deň. Rozhovor s Marianom  Kočnerom sa uskutočnil v prítomnosti  dvoch zamestnancov úradu; informoval sa o možnosti umiestnenia drogovo závislého dieťaťa do nešpecifikovaného resocializačného zariadenia (nie do Čistého dňa!). Rodičia dieťaťa v tom čase boli v zahraničí a nemohli vec riešiť osobne. Keďže nešlo o dieťa p. Kočnera a tento nepredložil splnomocnenie zákonných zástupcov dieťaťa na vybavovanie záležitostí dieťaťa, bolo mu poskytnuté len základné poradenstvo.

Upozorňujem na skutočnosť, že komisár pre deti má zákonnú povinnosť prijať každú osobu, ktorá sa naňho obráti vo veci práv dieťaťa (§ 2 ods. 3 zákona o komisárovi) a že nemám právo selektovať podávateľov podnetu, ak vec patrí do kompetencie komisára.

S pánom Kočnerom nemám žiadne súkromné, pracovné ani iné vzťahy a okrem uvedenej návštevy v úrade som sa s ním  nestretávala.

 

Záver: Rozhovorom v úradnej veci s Marianom Kočnerom som zákon neporušila, naopak postupovala som podľa § 2 ods. 3 zákona o komisárovi.

 

  1. K môjmu angažovaniu sa  v kauze resocializačného strediska Čistý deň

 

V kauze resocializačného strediska Čistý deň, n. o.  som sa ja, resp. úrad angažovala dvakrát: v jednom prípade na podnet X. Y.,  matky maloletej dcéry umiestnenej v resocializačnom stredisku a v druhom prípade to bolo na žiadosť viacerých detí umiestnených v tom istom zariadení.

 

  1. Odmietam akékoľvek špekulácie o tom, že by som sa ja alebo úrad dopustila porušenia zákona pri vybavovaní podnetu matky.

 

Dňa 6. 09. 2016 sa na úrad obrátila matka maloletého dieťaťa umiestneného na základe rozhodnutia príslušného okresného súdu v resocializačnom stredisku Čistý deň  vo veci sexuálneho zneužívania jej maloletej dcéry.

Úrad  sa v ten istý deň, obrátil na osobu určenú prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „policajného zboru“) a súčasne písomne odstúpil podnet matky na prezídium policajného zboru, ako aj na generálnu prokuratúru za účelom prešetrenia postupu vyšetrovateľa vo veci  nahláseného podozrenia z trestného činu a podaného trestného oznámenia matkou dieťaťa  na príslušnom okresnom riaditeľstve policajného zboru.

Dňa 07. 09. 2016 úrad písomne oslovil námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek JUDr. Petra Šufliarského, ktorého požiadal o prešetrenie postupu vyšetrovateľa.

Dňa 12. 09. 2016 som  písomne požiadala vedúceho občiansko–súdneho oddelenia generálnej prokuratúry o  prešetrenie zákonnosti celého prípadu.

Úrad dňa 12. 09. 2016 písomne požiadal príslušné okresné riaditeľstvo policajného zboru    o zaslanie uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia podľa § 197 ods. 1 Trestného poriadku alebo uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, prípadne o uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

Dňa 12. 9. 2016 som vyžiadala od príslušného ÚPSVR správu o sociálnej situácii maloletého dieťaťa a aj o prešetrení pomerov v rodine dieťaťa a  zároveň som navrhla, aby ÚPSVR uplatnil zákaz vycestovania dieťaťa s resocializačným strediskom  do zahraničia. Môjmu návrhu príslušné orgány vyhoveli.

Dňa 12. 10. 2016 som požiadala príslušný okresný súd  o  pribratie do súdneho konania vo veci maloletej, čomu súd vyhovel uznesením.

V rámci súdneho konania som navrhla premiestnenie dieťaťa do iného resocializačného strediska a zároveň predĺženie pobytu dieťaťa  v inom resocializačnom stredisku  do 31. 8. 2017 za účelom naplnenia resocializačného plánu (s obomi návrhmi  dieťa vopred súhlasilo).

S mojimi podanými návrhmi sa stotožnila kolízna opatrovníčka i zúčastnený prokurátor a dňa 08. 11. 2016. príslušný okresný súd mojim návrhom v celom rozsahu vyhovel.

Dňa 18. 09. 2016 som prijala matku dieťaťa.  Po dohode s vedením resocializačného strediska Poloma som dieťa navštívila (dňa 19. 09. 2016)  za účelom zistenia názoru a potrieb dieťaťa.

Dňa 19. 09. 2016 som sa rozprávala s dieťaťom, ktoré sa okrem iného vyjadrilo, že chce naďalej zostať v resocializačnom stredisku v Polome do 31. 08. 2017 a absolvovať resocializačný program a bude  navštevovať v II. polroku školu. (Z rozhovoru je vyhotovený zvukovo-obrazový záznam.)

 

Pre úplnosť informácie dodávam, že prvotnú informáciu o probléme  matky a dieťaťa poskytol zástupca nemenovaného občianskeho združenia dňa 31. 07. 2016, avšak bez udania mena, miesta a akýchkoľvek bližšej identifikácie obete. Toho istého dňa (31. 07. 2016) som o 14.00 h. po dohode so zástupcom nemenovaného občianskeho združenia, čakala matku v úrade, ktorá však na stretnutie neprišla a  ani na ďalšie odporúčanie  prostredníctvom  člena OZ  nereagovala.  Na úrad sa dostavila až 6. 9. 2 016 ako je vyššie uvedené. V tejto situácii pripomeniem, že na úrad  prišli  aj otec a brat dieťaťa.

 

Dôkaz: úradný záznam o podnete matky, list zo  6. 09. 2016  na Prezídium policajného zboru, list zo  6. 09. 2016  na generálnu prokuratúru,  list  zo 07. 09. 2016 na námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek JUDr. Petra Šufliarského, list na vedúceho občiansko–súdneho oddelenia generálnej prokuratúry, list na príslušné OR PZ,  list zo 12.9.2016 na príslušný ÚPSVR, návrh na  pribratie do súdneho konania, žiadosť komisárky o premiestnenie dieťaťa do iného resocializačného strediska doručená súdu.

 

Z uvedeného postupu vyplýva, že som ja a rovnako aj zamestnanci úradu vykonala všetky mne dostupné úkony, na ktoré ma splnomocňuje zákon o komisárovi, nič som nezanedbala a zákon som neporušila.

 

  1. Odmietam akékoľvek špekulácie o tom, že by som sa ja alebo zamestnanci úradu dopustila porušenia zákona postupom pri prešetrovaní podnetu detí.

 

Dňa 19. 09. 2016 cca o 8:50 h ráno tesne pred mojou cestou do resocializačného strediska  Poloma telefonovali do úradu dve deti z resocializačného zariadenia Čistý deň vo veci ich premiestňovania z resocializačného zariadenia  Čistý deň do iných resocializačných zariadení v rámci Slovenskej republiky. O premiestnení detí rozhodli príslušné súdy v dňoch 16., 17., 18. 09. 2016 bez toho,  aby deti alebo ich zákonní zástupcovia o tom vedeli. Deti ma prosili o pomoc. Tento telefonický podnet bol potvrdený vtedajšou námestníčkou generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny p. V. M. (ďalej len „námestníčka GR ÚPSVR“), ktorá sa následne zúčastnila stretnutia s deťmi.

Na základe požiadavky detí som sa v ten istý deň cca okolo 10.00h dostavila   spolu so   zamestnancami  úradu do resocializačného strediska Čistý deň, kde bolo prítomných 34 detí, ich rodičia, kolízni opatrovníci, námestníčka GR ÚPSVR, dvaja psychológovia z ÚPSVR  a desiatky  desiatok novinárov. Deťom som ponúkla možnosť  hovoriť so mnou samostatne, osobitne s každým dieťaťom bez prítomnosti tretích osôb. Deti chceli hovoriť so mnou spoločne za prítomnosti rodičov či kolíznych opatrovníkov (zo stretnutia je vyhotovený obrazovo – zvukový záznam).

Z rozhovoru s deťmi vyplynulo, že pred súdnymi konaniami o neodkladných opatreniach o premiestnení detí do iného resocializačného strediska a ani počas týchto súdnych konaní neboli názory deti vypočuté, čím bol porušený čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. V rámci rozhovoru s deťmi bol uvedený  aj  konkrétny prípad premiestnenia dieťaťa do  resocializačného zariadenia Poloma, v ktorom sa jedno z detí pokúsilo o samovraždu;  toto dieťa sa vyjadrilo, že ak sa tam bude musieť vrátiť, radšej ukončí svoj život.

 

Nasledujúceho dňa som navštívila námestníka generálneho prokurátora pre trestný úsek JUDr. Petra Šufliarskeho a oboznámila som ho so zistenými skutočnosťami. Námestník generálneho prokurátora ma informoval, že  môj podnet odstúpi príslušnej prokuratúre, ktorá vstúpi do súdneho konania o premiestnenie detí a zabezpečí dodržiavanie práv detí v celom rozsahu. Dňa 21. 09. 2016 som doručila generálnej prokuratúre  požadovaný zoznam detí, ktorých sa premiestnenie týkalo.

 

Dňa 20. 9. 2016 na rokovaní Výboru NR SR pre sociálne veci  ministerka spravodlivosti informovala, že príslušné orgány podali v 34 prípadoch návrhy na súdy vo veciach premiestnenia detí, ktoré sú v príslušnom zariadení a okrem iného informovala aj o nariadenom dohľade  zo strany MS SR, tak aby nedochádzalo k prieťahom v súdnych konaniach.

 

Moje angažovanie sa v kauze resocializačného strediska Čistý deň bolo mojou povinnosťou, ktorá mi vyplýva zo zákona o komisárovi a z dohovoru. Zvolený postup plne zodpovedal obidvom vzniknutým situáciám. Ak médiá vychádzali z ničím nepodložených špekulácií a vo verejnom priestore rozpútali  okolo mojej angažovanosti v uvedenej kauze hystériu, za to ja nemôžem byť braná na zodpovednosť.

 

Záver: Postupom pri riešení podnetov v kauze resocializačného strediska Čistý deň  komisárka  ani zamestnanci úradu zákon neporušili.

 

  1. K domnienkam, že komisárka mala odrádzať rodičov v stretávaní s deťmi počas mimoriadnej situácie

 

Odmietam nepravdivé informácie, že som mala nahovárať rodičov, aby neplnili rozhodnutia súdov o striedavej osobnej  starostlivosti, resp. o odovzdaní dieťaťa rodičovi, ktorému súd   upravil rozhodnutím stretávanie sa s dieťaťom.

Po viacerých dopytoch rodičov (ktorým je dieťa súdom zverené do osobnej starostlivosti a ktorí sa obávali z opodstatnených dôvodov počas narastajúcich prípadov nákazy odovzdať dieťa do prostredia, ktoré nezaručovalo vylúčenie nákazy vírusom Covid 19) som sa  obrátila so žiadosťou o odborné stanovisko na Úrad verejného zdravotníctva SR. Odborné stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR som zverejnila na webovom sídle úradu a aj v TASR v doslovnom znení ako nám bolo písomne poskytnuté. Zdôrazňujem, že v každom prípade rešpektujem rozhodnutia súdov ako aj ústavné právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť. Avšak ani v stanovisku Úradu verejného zdravotníctva SR sa neuvádza, že rodičia nemajú rešpektovať rozhodnutie súdu, iba sa uvádza, že „Orgán verejného zdravotníctva z odborného hľadiska v záujme dieťaťa MÔŽE ODPORUČIŤ  počas trvania mimoriadnej krízovej situácie vylúčenie styku dieťaťa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Obzvlášť rizikové je cestovanie.

Vo veci som sa na základe dopytov rodičov detí obrátila s požiadavkou na riešenie problému aj na predsedu Ústredného krízového štábu a na ďalších jeho členov (troch ministrov a predsedu ÚVZ). E-mailovú komunikáciu zamestnankyne úradu s Úradom verejného zdravotníctva, ktorá obsahuje aj písomné stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré som zverejnila, bolo odovzdané poslancom pri vykonávaní poslaneckého prieskumu. Ihneď po  tom, čo generálna riaditeľka Úradu verejného zdravotníctva SR  svoje písomne poskytnuté stanovisko odvolala, úrad oznámenie zo svojho webového sídla odstránil.

Zdôrazňujem, že nie je mojou zodpovednosťou, ak niektoré médiá neprečítali citovaný oznam pozorne a s porozumením a ak štvavými nadpismi a  komentármi rozpútali vo verejnom priestore paniku vo veciach stretávania sa rodičov s deťmi.

 

Dôkaz: písomná komunikácia úradu s Úradom verejného zdravotníctva SR; e-mailová komunikácia úradu s agentúrou TASR (žiadosť o zverejnenie oznámenia komisárky), informácia zverejnená na stránke TASR.

 

Záver: Komisárka a ani úrad zverejnením stanoviska Úradu verejného zdravotníctva SR žiadny zákon neporušili.

 

 

 

 

  1. K správe o činnosti komisárky pre deti za rok 2019

 

  1. Správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2019 (ďalej len „správa“) poslanci nezobrali na vedomie. Avšak pri jej prerokúvaní v gestorskom Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny neboli voči samotnej správe vznesené  výhrady. V pléne boli  vznesené výhrady pani poslankyne Zemanovej, ktorej v správe chýbal monitoring resocializačných zariadení a ktorej som pripomenula, že prehliadla, že správa tieto informácie obsahuje. Pani poslankyňa totiž nepostrehla, že v roku 2018, keď aj ona bola členkou parlamentu, parlament schválil novelu zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele , na základe ktorého sa o. i. s účinnosťou od 01.01.2019 resocializačné strediská pretransformovali na centrá pre deti a rodiny. Upozornila som ju, že na  stranách 75  a 76 uvádzam zistenia z monitoringu 46-tich centier pre deti a rodiny, kde uvádzam aj to, že na základe týchto zistení som odporučila 17 konkrétnych opatrení na nápravu. Pani poslankyni Zemanovej chýbali v správe aj informácie o predchádzajúcej diagnostike dieťaťa pri zaraďovaní do príslušného strediska a s tým zistené nedostatky, vrátane návrhov prostriedkov nápravy; opäť pani poslankyňa prehliadla, že  tento problém je podrobne rozpísaný na stranách 82 až 86 správy.
  2. Ďalej mi bolo zo strany pani poslankyne Marcinkovej vyčítané, že nespolupracujem s občianskymi združeniami, ktoré suplujú nedostatok detských psychiatrov; ak pani poslankyňa prehliadla, že psychiatrická starostlivosť je výsostne špecializovaná odborná činnosť, ktorú môže poskytovať výlučne lekár s potrebnou odbornou špecializáciou, a v žiadnom prípade túto činnosť nemôže vykonávať občianske združenie, na túto výhradu som nepovažovala za potrebné ani reagovať. Dávam však do pozornosti, že pri presadzovaní práv detí máme s viacerými občianskymi združeniami veľmi dobrú spoluprácu.
  3. V rámci poslaneckého prieskumu vyslovila pani poslankyňa Marcinková výhradu, že správa obsahuje podľa nej nepravdivú informáciu, keď sa na str. 116 v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov na zahraničné pracovné cesty uvádza: „Zahraničné pracovné cesty sa týkali najmä účasti komisárky a zamestnancov úradu na podujatiach organizovaných medzinárodnou organizáciou ENOC, na medzinárodných konferenciách zameraných na ochranu práv dieťaťa v rámci celej Európy, ako i na rokovaniach s predstaviteľmi partnerských inštitúcií v okolitých krajinách.“ Argumentom bolo, že napriek tomu, že ja som sa zúčastnila len jednej ZPC, som uvádzaná na prvom mieste (z čoho je údajne možné vyvodiť, že väčšinu ZPC som absolvovala ja).

K tomu uvádzam nasledovné: Podstatou informácie neboli moje ZPC, ale zdôvodnenie účelu ZPC, na ktoré sa vynaložili finančné prostriedky.  (Čítať treba s porozumením obsahu a posolstva vety.) To, že som uvedená na prvom mieste je zaužívaný protokol, podľa ktorého sa vždy na prvom mieste uvádza funkčne najvyššia osoba.

  1. Výhrada k správe bola zo strany pani poslankyne Marcinkovej tiež k použitému výrazu „po vypočutí dieťaťa“ (komisárkou)“. Podľa názoru poslancov komisárka nemala dieťa vypočuť.

K tomu uvádzam nasledovné: Zákon o komisárovi  umožňuje komisárovi hovoriť s dieťaťom. Spravidla sa to uskutočňuje za prítomnosti psychológa pri podávaní podnetu. Ak hovorím s dieťaťom, ide o dialóg, pri ktorom jedna strana (komisárka, psychológ) kladie otázky a druhá strana (dieťa)  odpovedá; takže si ho vypočujem. Je potrebné rozlišovať medzi obsahom pojmov: „vyslúchať“, „vypočuť“  a  „vypočúvať“. Okrem toho výrazy „vypočutie“, „vypočuť“ sú vo vzťahu k právam dieťaťa odbornou verejnosťou medzinárodne uznané a používajú aj ich opčné protokoly k dohovoru, Parížske princípy a ďalšie dokumenty OSN.

 

Viac výhrad k správe vznesených nebolo.

 

 

Záver

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že komisárka, zamestnanci Úradu komisára pre deti a  úrad  postupovali podľa Dohovoru o právach dieťaťa, zákona o komisárovi pre deti, a podľa ostatných relevantných zákonov a ostatných relevantných  všeobecne záväzných právnych predpisov a že žiadny zákon neporušili.

Preukázala som, že  pochybnosti a domnienky poslancov sa nezakladajú na reálnom základe a sú len vyfabrikovanými dôvodmi, ktoré však môžu vo verejnosti poslúžiť na  diskreditáciu osoby komisárky a znehodnotenie práce Úradu komisára pre deti.

 

 

[1] ) Dôvodová správa, osobitná časť k § 2 návrhu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač. 1499.

[2]) Napríklad zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok, zákon č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,  zákon č. 432/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon o verejnom obstarávaní, zákon NR SR  č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a naň viažuce sa vykonávacie predpisy.

 

 

[3] ) § 5a písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

[4] ) § 1 ods. 14 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[5]) Nedávno (vo februári) sa to stalo rakúskemu ministerstvu zahraničných vecí. Viď napr. https://www.csirt.gov.sk/aktualne7d7.html?id=207 a https://www.csirt.gov.sk/oznamenia-a-varovania-803.html?id=307 (Problém STU).)

[6] ) V súčasnosti je platný a od 15. 3. 2014 účinný Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy č. 55/2014 Z. z.  Pre oblasť bezpečnosti IS je okrem iného zaujímavá časť Bezpečnostné štandardy (§ 29 až § 44 výnosu).

 

[7] ) Poznámka: iniciálky nezodpovedajú menu a priezvisku osoby.